Na členstvo v Európskej únii asi budú mať dôvod v blízkom čase hromžiť mnohí ľudia, ktorí sa nejakým spôsobom stali drobnými akcionármi. Menšiu zlosť budú cítiť asi bývalí "dikovia" z prvej vlny kupónovej privatizácie, ktorí často ani nevedia, že vlastnia akcie a majú len slabú potuchu o možnostiach, ktoré z takéhoto vlastníctva vyplývajú. Naozajstný hnev na úniu sa zrejme znesie od tých, ktorí k akciám prišli pri plnom vedomí a vo viere, že svoje peniaze investujú premyslene a výhodne, a to napriek úbohým príležitostiam slovenského kapitálového trhu. Obom skupinám hrozí, že ich väčšinový majiteľ spoločnosti zbaví akcií, a to legálne.
Umožní mu to nová legislatíva, ktorej prijatie si od členských štátov žiada Európska únia. Podľa nej dostane väčšinový akcionár právo vytesňovať majiteľov pár kusov akcií, aby si tak zjednodušil život. Znamená to pre neho možnosť ušetriť na listovom papieri pri pozývaní všetkých drobných majiteľov na valné zhromaždenie alebo pri vyplácaní dividend.
Mimoriadne zlú povesť si inštitút vytesňovania vyslúžil v Česku, kde ho využili zhruba dve stovky veľkých spoločností. Problém českej cesty bol v tom, že nedôsledne sledovala odporúčania únie. Výsledkom boli tisícky akcionárov, ktorí cítili bezprávie a niekoľko žalôb na súde. Český parlament totiž schválil vytesňovanie bez toho, aby mu predchádzala ponuka na prevzatie akcií. Tá má zabezpečiť, aby drobní akcionári sami posúdili, či dajú prednosť peniazom alebo akciám. Bez nej by bolo vytesňovanie len jednostranným rozhodnutím väčšinového akcionára, ktoré sa inak, ako zásah do vlastníckeho práva ani nedá chápať. Na druhej strane to však podstatne skomplikuje, ak nie znemožní, snahy väčšinového vlastníka o ovládnutie celej spoločnosti.
Chvalabohu slovenskí legislatívci sa českú chybu nechystajú zopakovať. Ale na to, aby sa proces vytesňovania, ktorý je sám osebe sporný, nestal dôvodom hromadného rozhorčenia, to nestačí. Dôležitá bude protihodnota, ktorú získajú vytesnení akcionári a čistota procesu. Pri skúsenostiach zo slovenského prostredia sa automaticky vynárajú spomienky na umelé pohyby kurzom akcií tesne pred vypisovaním povinných ponúk. Ak sa Národnej banke Slovenska, ktorá má nad tým všetkým dohliadať, nepodarí dosiahnuť férové zaobchádzanie s drobnými akcionármi, zdvihne sa podobná vlna odporu, ako kvôli pozemkom pod spoločnosť Kia.
StoryEditor