Naozaj treba Gabčíkovo predať?

Ministerstvo hospodárstva pripravuje návrh na predaj gabčíkovskej elektrárne štátnej akciovke Vodohospodárska výstavba. V informácii o pripravovanej transakcii sa hovorí o predaji za daňovú zostatkovú hodnotu, ktorá je okolo 1,6 miliardy korún, ale aj o trhovej, ktorú odhadujú s väčšou rozšafnosťou na päť až dvanásť miliárd. Pikantnosťou návrhu je, že aj po takom či onakom predaji by gabčíkovskú hydrocentrálu spravovali Slovenské elektrárne, ktoré údajne budú vedieť predať elektrinu výhodnejšie než Vodohospodárska výstavba. Ale prečo vlastne treba gabčíkovskú elektráreň predať? Lebo sa blíži privatizácia Slovenských elektrární a tento objekt údajne nemožno privatizovať, lebo nie je ukončený spor s Maďarskom, a preto musí zostať v stopercentne štátnom vlastníctve. V návrhu a informáciách o ňom sa však nikde nespomína úverové zaťaženie diela a najmä nie štátna garancia na niektoré úvery, čo by možno tiež mohlo byť brzdou v procese privatizácie. Podľa niektorých informácií nie je isté, či už vôbec je celé vodné dielo skolaudované, aj to by mohlo robiť vážne problémy v privatizačnom procese. Jednoducho -- je veľa vypovedaných aj nevypovedaných dôvodov, prečo treba gabčíkovskú elektráreň vyčleniť z organizačnej štruktúry elektrární. Ale nezodpovedaná zostáva otázka, načo sa musí posúvať hore-dolu, prečo by nemohla ostať ako sólový štátny podnik -- štátna garancia by zostala a aj tak by ju mohli prevádzkovať Slovenské elektrárne. Vodohospodárska výstavba totiž nie je producent energií, ale štátny investor -- to bol aj dôvod, prečo Gabčíkovo pred rokmi z jej vlastníctva previedli na elektrárne.