Ako nenakrútiť film

O vojne Severu proti Juhu či o vylodení v Normandii vznikli desiatky filmov. Tieto udalosti mali okrem iného šťastie, že patria k histórii prosperujúceho Západu, kde sa pravidelne nájdu prostriedky na nakrúcanie. Horšie je to vo východnej Európe, ktorá sa síce nemôže sťažovať na nudnú históriu a nedostatok príbehov, prostriedkov na ich sfilmovanie je už menej. A keď sa nájdu, neraz sa to skončí rozpačito. Najnovším príkladom je koprodukčný film Nepochovaný mŕtvy (aj so slovenskou účasťou), rozprávajúci o maďarských udalostiach v roku 1956 a osobe Imre Nagya. V skutočnosti poriadne nerozpráva ani o jednom, ani o druhom. Ak takýto film vznikne pol storočia od spomínaných udalostí, je zrejmé, že drvivá väčšina publika budú mladí ľudia s nedostatočnými informáciami. Toto dielo trpí typickými syndrómami európskeho filmu, pochopiteľného doma, ale menej jasného hneď za prvými hranicami. Viete, koľko Maďarov zahynulo počas konfliktu? Podarilo sa maďarskej armáde vytlačiť sovietske vojská z Budapešti? Na takéto a podobné otázky film neodpovedá a neodpovie vám na ne ani mnoho opýtaných ľudí. Snímka toho veľa nepovie o priebehu udalostí v roku 1956 ani o živote samotného Imre Nagya. Podobne ako celá udalosť, aj on akoby sa objavil odnikiaľ a bez zjavnejšej príčiny, film sa zameriava na jeho väznenie, súdny proces a popravu. Tisícky mŕtvych spoluobčanov tvorcom akoby ani nestáli za zmienku, podobne ako nejasná Nagyova minulosť -- roky sa špekuluje, či sa podieľal na poprave ruskej cárskej rodiny. Koprodukčným filmárom sa podarilo popraviť aspoň príležitosť vyrozprávať príbeh o udalosti, ktorá by si zaslúžila trochu iný prístup.