Slovenské obce zabezpečujú mnohé služby, od osvetlenia ulíc po údržbu verejných priestranstiev. Používajú na to svoje interné kapacity, kontrahujú súkromných poskytovateľov alebo kontrahujú tzv. verejné firmy (teda firmy vo vlastníctve obce, štátu)? Ak kontrahujú poskytovateľa, postupujú podľa zákona o verejnom obstarávaní a volia súťažné metódy?
Ako na to idú obce
V štyroch z piatich analyzovaných služieb prevažuje interné zabezpečenie. Výnimkou je odpadové hospodárstvo, keď, naopak, jednoznačne prevláda externé zabezpečenie. Tento stav sa dá čiastočne vysvetliť vysokou kapitálovú náročnosťou poskytovania tejto služby. S rastom veľkosti obce sa však znižuje zastúpenie internej formy zabezpečenia. Malé obce tak preferujú poskytovanie služieb vo vlastnej réžii. Dôvodom môže byť nedostatok personálnych kapacít pre administrovanie procesu zadávania verejných zákaziek a následné monitorovanie externého dodávateľa. Ďalším faktorom podporujúcim preferenciu interného zabezpečenia služieb v skupine malých obcí je, že potreba verejných služieb je vzhľadom na ich veľkosť značne zúžená a v takto obmedzenom rozsahu je pre externého dodávateľa nerentabilná, a teda aj nezaujímavá.
Zákon o verejnom obstarávaní na Slovensku platný v roku 2005 definoval štyri základné postupy pri zadávaní verejných zákaziek: rokovacie konanie bez zverejnenia; rokovacie konanie so zverejnením; užšiu súťaž a verejnú súťaž. Pričom platí, že užšia a verejná súťaž sú transparentnejšie (a vytvárajú menej priestoru pre korupciu) ako rokovacie konanie bez a so zverejnením, alebo zadanie zákazky "z voľnej ruky", čo jednoducho znamená úplné vyhnutie sa zákonu o verejnom obstarávaní.
Priame zadania nadovšetko Zistili sme, že pri zadávaní zákaziek na poskytovanie služieb obcami prevládajú nesúťažné metódy. Ide hlavne o priame zadania bez uplatnenia zákona o verejnom obstarávaní a rokovacie konanie bez zverejnenia (tu prekvapilo hlavne vysoké zastúpenie tejto metódy pri odpadovom hospodárstve), pričom otázkou zostáva, či sú splnené zákonné podmienky pre jej uplatnenie. Súťažné metódy sa používajú takmer výhradne len pri veľkých mestách. Používanie verejných súťaží je vo veľkých mestách, samozrejme, dôsledkom vysokej hodnoty zákaziek. Je však nutné uviesť, že i v prípade miest strednej veľkosti hodnota zákazky väčšinou presahuje limit pre zákazku malého rozsahu, a teda by sa aj v týchto prípadoch malo podľa zákona postupovať použitím verejnej alebo užšej súťaže.
Zo získaných údajov je zrejmé, že pri externom zabezpečovaní verejných služieb v SR nie je dostatočne kvalitne realizovaná prvá a druhá fáza manažmentu zmluvných vzťahov. A to konkrétne poznanie vlastnej situácie a situácie na trhu zo strany zadávateľa a stanovenie podmienok kontraktu, hlavne dĺžky jeho trvania tak, aby bola garantovaná reálnosť ponuky. Zároveň nie je zabezpečená pravidelná kontrola efektívnosti uzatvorenej zmluvy pomocou trhových mechanizmov. Napr. v Bánovciach nad Bebravou bola vybraná firma pre všetky sledované služby bez výberového konania na neurčitý čas.
Ako je tomu v Česku
Vzhľadom na to, že výskum podľa podobnej metodiky bol v roku 2004 uskutočnený aj v Česku, možno porovnať situáciu v týchto dvoch krajinách. Z porovnania vyplýva, že na Slovensku je miera interného zabezpečovania väčšiny služieb oveľa vyššia než v Česku. To je v českých obciach vytláčané "externým zabezpečovaním na pol cesty" vo forme obecných obchodných spoločností. Na rozdiel od Slovenska však v Česku časť týchto spoločností prešla konkurenčným testom prostredníctvom súťaže -- a to či už verejnej alebo užšej.
Slovenské obce sa na druhej strane vyznačujú vyšším zastúpením súťažných metód externého zabezpečovania. Určité vysvetlenie sa dá nájsť v zákone o verejnom obstarávaní, kde limit pre zákazky malého rozsahu je v Českej republike nastavený relatívne vysoko, 2 milióny Kč, zatiaľ čo na Slovensku 1 milión Sk. Slovenské obce však relatívne často používajú rokovacie konanie bez zverejnenia, čo sa dá označiť za určitú modifikáciu priameho zadania, a teda používanie netransparentného postupu pri výbere poskytovateľa služby.
Kvalita rozhodovania a manažmentu zmluvných vzťahov s externými dodávateľmi je v slovenských obciach nízka; minimálne v prípravnej a výberovej fáze rozhodovania o poskytovateľovi služby. Trhové testovanie sa nerobí a vzhľadom na nízku úroveň sledovaných nákladov, a teda pomerne nekvalitného účtovníctva, sa ani robiť nedá. Zároveň je výber poskytovateľa služby zväčšia netransparentný, čo vytvára priestor pre korupciu a ďalšie typy neefektivít pri zabezpečovaní služieb slovenskými obcami. Ak obce na Slovensku hľadajú úspory, aby mohli zabezpečovať kvalitnejšie alebo viacej služieb občanom, mali by začať s prehodnocovaním už zabezpečovaných.
Jan Pavel, Emília Sičáková-Beblavá , Transparency International Slovensko