Chvála bláznovstva

Je čas prejsť k väčšiemu, nabáda nielen mobilný operátor, ale aj politici a ich dobrovoľní obhajcovia. Podľa ich názoru treba vo voľbách podporiť strany, ktoré majú "dosť percent". Ako zvyčajne, nejde pri tom o nič menšie ako o záchranu Slovenska.
Po víkende majú zástancovia názoru, že veľká kopa pýta viac, ďalší argument. V Česku síce "prepadlo" minimum hlasov, ale keby niekoľko stredopravých straničiek netrucovalo, ODS by sa stala nielen nominálnym, ale aj faktickým víťazom. Bez ohľadu na prieskumy to podobne môže dopadnúť aj u nás. Pridať sa k silnejším je teda rozumné -- na ich strane je väčšina našich priateľov. A čím viac ich je, tým mocnejšiu hrádzu proti nepriateľom dokážu postaviť. Naozaj?
Veľké strany nikdy jasne nevyhlásili, že vôbec chcú nejakú pevnú hrádzu vytvoriť a keby tak aj urobili, po toľkom vykrúcaní im už súdny človek ani nemôže veriť. V záujme vytvorenia čo najväčšej voličskej kopy strašia a vydierajú a ponuky na spoluprácu s menšími odmietajú alebo ich rovno pohltia. Tento neférový a neveľkorysý postup sa môže zdať pragmatickým. Je však krátkozraký -- postupne núti všetky strany bojovať o rovnakého voliča, programovo i mentálne ich čoraz viac približuje, vytláča z politiky jasné názory a ideológiu. V konečnom dôsledku tak chystá nechcené patové výsledky.
Naši reformátori odkazujú: voliť stranu, ktorá nemá nádej na zvolenie, je bláznovstvom. Odpoveď na ich výkriky je známa už vyše štyristo rokov. Erazmus Rotterdamský, takisto reformátor, ale s neporovnateľne väčším vplyvom na Európu, ju sformuloval vo svojej Chvále bláznovstva: "Rozhodný duch nestrpí nátlak. Robiť nátlak je typickým znamením tyrana, znášať ho je znamením osla."