Čo sme to jedli?

Spomínam si na rozprávanie môjho starého otca z čias Prvej republiky, keď v Trnave pod Mestskou vežou sedávali nezamestnaní a pľuli do prachu chodníka. Pracoval ako robotník a ak práve nemal neplatenú dovolenku, mohol si dovoliť tu a tam zájsť do mäsiarstva kúpiť tlačenku, ktorú mal veľmi rád. Možno v tom čase neplatili žiadne potravinárske normy, pretože sa mu viackrát stalo, že keď doma tlačenku rozbalil, na papieri bola iba trocha vody a niekoľko koží. U nás našťastie normy platia. Aspoň som si to donedávna myslel, presnejšie až do chvíle, keď som si prečítal, že do obchodov konečne prídu mäsové výrobky, v ktorých bude skutočné mäso. Pravda, za tento luxus si budeme musieť priplatiť. Natíska sa teda otázka -- čo sme to celé roky za nemalý peniaz jedávali a ako vyzeralo dodržiavanie potravinárskych noriem, keď nám až teraz chcú ukázať, ako skutočné mäsové výrobky vyzerajú? Ak by som to chcel pritiahnuť za vlasy, mohol by som uviesť paralelu napríklad s osobnými autami. Kúpte si automobil, ale keď chcete, aby sa skutočne dokázal aj sám pohybovať, musíte si riadne priplatiť. Lenže automobil, ktorý sa nedokáže pohybovať vlastnou silou, nie je automobil, ale taliga či hurtovnica, a mäsové výrobky, v ktorých prevláda múka a voda, nie sú mäsovými výrobkami. Prečo si vlastne máme priplácať, keď sme za tie roky nekvality predsa už zaplatili poriadnu zálohu?