Situácia na finančných trhoch sa po divokom začiatku minulého týždňa mierne upokojila. Prispela k tomu aj výmena navrhovaného talianskeho ministra financií Savonu za umiernenejšieho kandidáta Tria. Je to skutočne dôvod na optimizmus? Pozrime sa, čo Tria nedávno napísal:
Nemecký prebytok je znakom zlyhania eura
„Nemecký rastúci prebytok ukazuje, že monetárna expanzia bez politiky, ktorá pomáha ekonomickej konvergencii, iba podporuje nerovnováhy, ktoré nás stavajú do konfliktu so zvyškom sveta“.
Tria si myslí, že nemecké obchodné prebytky sú pre eurozónu horšie ako fiškálne deficity južanských krajín. Naopak, krajiny „cikád“ musia pomocou vládnych deficitov kompenzovať obchodné prebytky „mravčích“ krajín. Ak budú nútené k úsporám, vznikne implózia, ktorá je oveľa väčším rizikom ako odchod krajiny z eurozóny.
Zdá sa, že nová talianska vláda nemá nemeckých „mravcov“ rada. Južanskí populisti rozhodne nie sú jediní. Pridáva sa k nim aj Trump, ktorý Nemecko považuje za „veľmi, veľmi zlú krajinu“.
Mercedesy nepatria do New Yorku
Nie je tomu tak dávno, čo Trump povedal v interview: „Keď sa prechádzate po Piatej avenue, každý má pred domom zaparkovaný mercedes. Avšak to nie je reciprocita. Koľko Nemcov má pred svojimi domom zaparkovaný Chevrolet?“
A tak Trump hľadá riešenia, ako obmedziť import nemeckých luxusných áut. Ak by sa mu to podarilo, nemecké automobilky by prišli o miliardy. Jednoducho, nemecký obchodný prebytok, ktorý je voči HDP najväčší na svete, je tŕňom v oku všetkým – od Grékov až po Američanov.
Nemecko ťaží z eura
Nemecká ekonomika masívne ťaží z eura. Nielen tým, že sa vytvoril jednotný európsky trh a odbúdali sa obchodné bariéry, čo praje kapitálovo silným a efektívnym ekonomikám, ale aj tým, že nemecká marka bola pri zafixovaní podhodnotená. Nemecko tak získalo svoju výhodu už na začiatku.
Monetárna expanzia, čiže rozdávanie úverov pred krízou, im pomohlo v dobrých časoch, keď úvery financovali spotrebu menej rozvinutých krajín. A pomoc dostali aj po kríze, keď obavy o budúcnosť eurozóny stiahli euro nižšie, čím umožnili Nemecku lacno exportovať mimo eurozónu. Win-win.
Čas splácať dlhy
Žiadny obed ale nie je zadarmo. Nemecko si bude musieť vybrať, či sa vzdá časti svojich prebytkov alebo exportných trhov. Zdá sa, že súčasná talianska kríza mu v rozhodovaní pomáha.
Merkelová včera naznačila, že by mohol vzniknúť investičný fond pre slabých členov Eurozóny, ktorý zlepší konvergenciu ich ekonomík. V preklade - celoeurópske garancie pre chudobné krajiny.
Európsky investičný fond a kvantitatívne uvoľňovanie ECB sú jediné prostriedky, ktoré dokážu zachrániť eurozónu v budúcej kríze aj napriek jej značným konštrukčným slabostiam.
