Aj keď to na prvý pohľad tak nevyzerá - a tragické reportážne zábery na mŕtve telá a zničené domy v Libanone, Izraeli, Palestíne, na neutešený život utečencov pred raketami Hizballáhu a tankovými strelami izraelskej armády - tak Blízky východ nebol za posledných 60 rokov azda bližšie k mieru ako teraz.
Áno, je to paradoxné, ale je to asi tak. Európa, USA a aj vlády všetkých proarabských alebo, naopak, prožidovských štátov spolu s OSN majú jedinečnú šancu desaťročné násilnosti v oblasti ukončiť. Tri poháre trpezlivosti sa už totiž naplnili.
Prvý je ten izraelský - už to prestalo asi všetkých baviť a chcú žiť v bezpečí, nech to stojí čo to stojí. Podobne aj čaša palestínskej trpezlivosti už pretiekla a chcú mať konečne po 60 rokoch samostatný štát. A ten tretí pohár, pohár zdržanlivosti medzinárodného spoločenstva, je takisto po okraj naplnený - prečo sa stále musíme týmto regiónom zaoberať!
Stačí teda málo - nech sa BR OSN vráti k uzneseniu z 21. 11. 1947, keď rozhodli o rozdelení územia Palestíny na arabskú a židovskú časť. Nech teda OSN spolu s veľmocami a EÚ konečne a konkrétne garantujú mierovú spoluexistenciu štátu Izrael a štátu Palestína. Aj Izrael by chcel mať na hraniciach s arabskými susedmi radšej modré prilby vojakov OSN než betónový múr a spoza neho lietajúce rakety a či prebiehajúcich samovražedných atentátnikov. Izraelský premiér Ehud Olmert to včera dosť zreteľne naznačil. Lebo ak sa skončí hra o vplyv na Blízkom východe, skončí sa aj násilie. Otázne však je, či to vôbec okrem ľudí tam žijúcich aj niekto z mocných tohto sveta naozaj chce. Ak to naozaj chcú, tak do 21. 11. 2007 majú čas to zariadiť. Nech aspoň štvrtá generácia v regióne začne žiť v pokoji.
StoryEditor