Srbsko sa v posledných rokoch nemení, rovnako ako Srbi a ich pohľad na svet. Tie isté ulice Belehradu či Nového Sadu sú stále ošumelé, cena za taxík z letiska do centra Belehradu je 30 eur ako pred štyrmi rokmi a tie isté politické strany získali v nedeľných parlamentných voľbách rovnakú podporu -- iba najsilnejšou, hneď za extrémnymi nacionalistami, sú teraz sympatizanti proeurópskeho prezidenta Borisa Tadiča, pričom umiernený nacionalista a súčasný premiér Vojislav Koštunica skončil až tretí. Napriek tomu bude rok 2007 rokom zmien. Sľubujú to politici, prísľubom je aj vývoj udalostí.
Už tento piatok predostrie vyjednávač OSN Martti Ahtisaari návrh, ako vyriešiť budúcnosť srbskej provincie Kosovo. Väčšina obyvateľov Kosova, Albánci, neprijme nič iné než nezávislosť. O tom sa má rozhodnúť už v júli a kľúčom by mala byť obmedzená suverenita provincie. Na Európu orientovaní politici v Belehrade budú veľké emócie medzi Srbmi ťažko zvládať. Srbi potrebujú najmä ekonomický a sociálny rozvoj, a nie zdĺhavé a často jalové diskusie o Kosove ako kolíske srbského národa. Nepotrebujú umŕtvenie, v ktorom žijú ešte aj šesť rokov po páde Slobodana Miloševiča. Nová vláda starých -- vzájomne pohádaných -- politikov sa musí dohodnúť na základnom reformnom programe a na ceste do Európskej únie vrátane vydania vojnových zločincov (napríklad Ratka Mladiča) medzinárodnému tribunálu v Haagu. Kvôli Mladičovi je Srbsko v politickej a hospodárskej izolácii.
Belehrad by však už nemal byť rukojemníkom Ratka Mladiča. Srbi potrebujú pomoc z Európskej únie. Preto by rok 2007 mal byť aj rokom zmeny postoja Bruselu voči Srbom.
Martin Ehl, editor zahraničného spravodajstva HN, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.