Donald Trump vie o sebe dve veci. Po prvé, je „veľmi stabilný génius“. Po druhé, za obchodnými víťazstvami v jeho kariére stojí jeho nepredvídateľnosť. Aj rokovanie s Junckerom ukázalo, ako nepredvídateľný „génius“ je. Uvidíme, či sa táto genialita prejaví aj v ekonomickej realite.
Politika je plná bombastických vyjadrení. Jedným z nich je aj odvrátenie obchodnej vojny medzi EÚ a USA. Avšak nie tak rýchlo. Úlohou finančných trhov je čítať medzi riadkami a bombastické vyjadrenia konfrontovať s realitou.
S tým začala hneď na druhý deň nemecká obchodná komora DIHK, ktorá víta dohodu, no stále je plná skepticizmu, že clá na autá budú odstránené. Má na to dôvod – v dohode nie je spomenuté žiadne odstránenie týchto ciel. V podstate v dohode nie je spomenuté nič konkrétne.
Vágne znie odhodlanie Európy, že bude nakupovať viac amerického skvapalneného zmenného plynu (LNG). Práve zemný plyn bol aj dôvod konfrontácie medzi Nemeckom a USA na poslednom zasadnutí NATO. Ako môže Nemecko dovážať ruský (nepriateľský) plyn miesto (priateľského) amerického?
Dôvod je jednoduchý – cena. Spotová cena amerického zemného plynu je často až dvakrát vyššia ako cena toho ruského. Aj to je dôvod, prečo sú európske LNG terminály využívané len na 27 percent. Ak európski politici presvedčia svojich voličov, že za plyn majú platiť dvakrát viac, Trump bude spokojný.
A vágne znie aj odhodlanie, že Európa bude nakupovať viac americkej sóje. Americký prezident sa dostal pod tlak od farmárov - svojich typických voličov - pred blížiacimi sa voľbami do kongresu. Trump potrebuje nahradiť čínsky odber sóje niekým iným, a Európa by mohla byť vhodným kandidátom.
Keby však nemala extrémne ochranársku agrárnu politiku. Francúzsky minister financií sa už stihol vyjadriť, že krajina nemieni robiť žiadne ústupky vo svojej poľnohospodárskej politike. A pokračuje, že nebude otvárať žiadne nové veľké dohody medzi oboma obchodnými celkami. To hovorí veľa.
Trump totižto požaduje zrušiť všetky clá a iné formy ochrany domáceho trhu. Jednoducho úplne vymazať existujúce obchodné dohody a otvoriť veľký jednotný trh. To však Európa sotva spraví. Silné záujmové a voličské skupiny naprieč mnohými európskymi krajinami to nedovolia. Ak je pre Európu niečo špecifické, tak je to ochrana svojich vlastných národných záujmov. A zdĺhavé rokovania.
A tak veľké nádeje o vytvorení nového obchodného vzťahu medzi USA a EÚ sú len málo reálne. Už o pár mesiacov či týždňov môžeme vidieť objavenie sa trecích plôch, ktoré nebude možné prekonať.
Trump má svoju predstavu o svete. A ako vytrvalý génius ju bude aj presadzovať. Skôr sa obávame, že súčasné prímerie medzi EÚ a USA je len dôvodom na väčšie sankcie voči Číne. Tá totižto v noci ukázala, že nemieni robiť vôbec žiadne ústupky, keď zabránila akvizícií Qualcommu a NXP.
Trump sa snaží zmeniť svet na svoj obraz. Aplikovať americký obchodný liberalizmus a vôbec spôsob amerického myslenia na celý svet. Aj napriek silnej anglosaskej tradícii s tým má problém aj samotná Európa. Nieto ešte krajiny s tak vrodeným kolektivistickým myslením, ako je Čína či Irán.
Preto súčasné obchodné prímerie nie je bodom zvratu, ale len krátkou pauzou na ceste zvyšujúceho sa globálneho napätia. Investor sa môže len s obavami pýtať, čo sa stane, keď sa do týchto politických tenzií zakomponuje aj radikálne spomalenie globálneho ekonomického rastu.