Modlitby farmárov boli vyslyšané a vláda im v budúcoročnom rozpočte odklepla vyššie dotácie. To znamená, že dostanú najvyššie možné doplatky k priamym platbám, podobne ako to majú ich kolegovia farmári v krajinách V4. Oproti tomuto roku tak do rezortu pôdohospodárstva poputuje o dve miliardy korún viac. Je jasné, že poľnohospodári vyskakujú od radosti a liberálni ekonómovia sa chytajú za hlavu. Niektorí sa už vyjadrili, že je zbytočné farmárom zvyšovať dotácie, pretože ich aj tak "prežerú".
Je pravda, že slovenskí poľnohospodári dostávali menej peňazí ako ich susedia a v sektore sú veľmi nízke mzdy. Prilákať mladých ľudí ani nie je čím. Preto farmári svorne vyhlasujú, že nové peniaze použijú nielen na nákup modernejšej techniky, ale aj na stabilizáciu zamestnanosti a lepšie odmeňovanie. Ak by sa platy nezvýšili, o pár rokov by na poliach a v maštaliach nemal kto robiť.
Na druhej strane je tu otázka, či miliardy navyše naozaj pomôžu slovenskému agrosektoru presadiť sa v silnej konkurencii. Obchodníkov nezaujíma, odkiaľ budú mať tovar, zaujíma ich len cena a občas aj kvalita. V dnešnej únii, kde do poľnohospodárstva smerujú miliardy eur, je ťažké konkurovať západným farmárom. Tí vyrábajú nielen lacno, ale aj kvalitne. A hlavne - vo veľkom.
Na Slovensku je v prvom rade potrebné nie zvyšovať dotácie, ale naučiť sa myslieť. Rozdrobené a často neefektívne dedinské družstvá by mali nahradiť veľké a fungujúce poľnohospodárske koncerny. Tie budú mať nielen jednoduchší prístup k úverom, ale aj na trh. A treba sa naučiť pestovať to, čo trh potrebuje.
Dotácie, keď už musia byť, majú slúžiť na zefektívnenie výroby, nie na jej udržanie za každú cenu. Lebo vyrábať zle je určite horšie ako nevyrábať vôbec.
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.