Poznámka HN: Robert, princ slovenský

Bývalý český premiér Miloš Zeman varoval slovenských voličov pred politikmi, ktorí sa nedokážu usmiať a neustále sa tvária smrteľne vážne. Takíto politici si nie sú istí sami sebou a vždy v nich hlodá dôkladne skrytý komplex menejcennosti. "Odporúčam vám politika, ktorý sa dokáže smiať," povedal Zeman, "odporúčam vám Roberta Fica."
Pred polrokom mal expremiér trochu iný názor:
"Ako sa vám s ním rokuje? Zatiaľ čo vy sa stále usmievate, on takmer nikdy..."
"To predsa nie je také dôležité. Ja mám dôvod na úsmev, pretože som dosiahol základné politické ciele - vybudovanie silnej sociálnej demokracie a vyvedenie krajiny z ekonomickej krízy, kam ju uvrhla Klausova vláda vďaka kupónovej privatizácii. A verím, že Robert Fico bude mať dôvod na úsmev, keď bude úspešný premiér."
Niečo sa zmenilo. V Zemanových názoroch (smiech je zrazu dôležitý), na Ficovej tvári (predpokladajme, že ide o úsmev) i v slovenskej politike (o Ficovom úspechu sa opäť nepochybuje). Zemanova premena je paradoxne najmenšia - keď ide o výhru socialistov, podporí aj šoumenov typu Paroubek. Ficov obrat je o niečo badateľnejší. V rámci psychohygieny treba neustálu zachmúrenosť trochu mierniť a ani na summitových fotografiách by večne naštvaný výraz nepôsobil dobre. Najväčšia transformácia postihla slovenskú politiku - všetci bez rozdielu vidia predsedu Smeru ako predsedu vlády. Dôvod na úsmev má aj sám, jeho protivníci ho v tom ešte utvrdzujú: "Ty, Robert, synovec náš i náš syn, prečo si stále ako pod mrakom?... Len odhoď, Robert môj, tú čerň a ako priateľ vzhliadni na náš trón."
Shakespeare.
Tragédia.