Vysoký hospodársky rast, nárast zamestnanosti a klesajúca inflácia činia v súčasnosti z ekonomiky Slovenska šampióna medzi novými krajinami Európskej únie. Napriek tejto skutočnosti však výkonnosť národného hospodárstva a životná úroveň obyvateľstva značne zaostávajú za pôvodnými krajinami únie. Čo najrýchlejšie dobehnúť toto zaostávanie je možné iba pri trvalo udržateľnom hospodárskom raste, ktorý sa dá dosiahnuť iba vtedy, ak rastie konkurencieschopnosť.
Svetový vývoj ukazuje, že v nastávajúcom období sa potrebný rast konkurencieschopnosti bude dať zabezpečiť iba v podmienkach funkčnej znalostnej ekonomiky. To znamená ekonomiky, kde sú poznatky akcelerátorom rastu pridanej hodnoty. Aby plnili túto funkciu, sú potrebné osobitné systémy, ktoré podporujú ich tvorbu a využitie. Uplatňujú pritom moderné informačné a komunikačné technológie.
Súčasné postavenie Slovenska je z tohto hľadiska značne zložité. Je to dané tak nelichotivým postavením Slovenska v rámci únie z pohľadu informatizácie, ako aj špecifikami spoločensko-hospodárskych procesov, ktoré súvisia s nízkou úrovňou tvorby pridanej hodnoty.
Zaostávanie v informatizácii môže mať v súčasnosti podstatne tvrdšie dôsledky než malo zaostávanie v elektrifikácii v prvej polovici minulého storočia. Z histórie vieme, že vtedy bolo možné iba veľmi ťažko hovoriť o priemyselnej vyspelosti a životnej úrovni porovnateľnej s elektrifikovaným krajinám. Súčasnosť nám naznačuje, že v krajine, kde nie sú dostatočne rozvinuté a široko prístupné digitálne služby, sa nedá vôbec uvažovať o funkčnej a účinnej znalostnej ekonomike.
Jednotka pridanej hodnoty sa dnes na Slovensku vytvára použitím veľa materiálu, energie a práce, no málo poznatkov. Väčšina týchto poznatkov má pritom charakter dovezených licencií a technológií, z ktorých nie malá časť súvisí s prílevom priamych zahraničných investícií. Tieto investície vytvárajú základné predpoklady na odštartovanie procesov, ktoré podporujú dynamiku nárastu podielu poznatkov na raste pridanej hodnoty. Správna špecifikácia týchto procesov je základným predpokladom úspechu. Je to nesmierne zložitá úloha, ktorej riešenie je plne podmienené aj zohľadnením národných osobitostí.
V tomto roku sa končí programovacie obdobie únie a v plnom prúde sú práce na strategických dokumentoch pre nastávajúce obdobie na roky 2007 až 2013. Aj preto je mimoriadne dôležité, aby sa na Slovensku už pomaly začali rysovať kontúry informačnej spoločnosti, ktorá však nesmie byť cieľom, ale najsilnejším prostriedkom rozvoja výkonnejšej a efektívnejšej ekonomiky, postavenej na poznatkoch. Za určité prvotné vykolíkovanie priestoru možno považovať Lisabonskú stratégiu pre Slovensko a súvisiace dokumenty. Vyplnenie tohto priestoru presahuje svojou zložitosťou všetky dosiaľ uskutočnené reformy v slovenskej ekonomike a spoločnosti. Nie dostatočné zohľadnenie tejto zložitosti na všetkých úrovniach môže mať za následok to, že sa vynaloží množstvo peňazí a úsilia na budovanie znalostnej ekonomiky, ale na tvorbe pridanej hodnoty sa to neprejaví tak, ako by to rast konkurencieschopnosti ekonomiky Slovenska vyžadoval.
StoryEditor