Hokejové šťastie a zákonitosti

Mali sme smolu, mohlo to dopadnúť inak. Pred dvoma týždňami s Bieloruskom sme boli lepší, no pred bránou nám to nešlo. So Švajčiarmi prišla krátka strata koncentrácie a kľúč na postup vypadol z našich rúk. Potom veľa šťastia v zápase Bielorusov so Švajčiarmi. A chýbalo trocha šťastia -- mohli postúpiť aj cez Kanadu, aj keď súper bol lepší.
Ale celkový pohľad jasne hovorí: cez šťastie či nešťastie sa presadila zákonitosť -- naša reprezentácia skončila asi tam, kde patrí. Bez legionárov je menej výkonná, menej sebavedomá, menej psychicky odolná.
Zdá sa, že s turínskymi olympijskými hrami nadobro odišla zlatá generácia slovenského hokeja, ktorá nás po prvýkrát potešila na olympijských hrách v Lillehammeri, o rok postupom do A-skupiny MS, potom petrohradským striebrom a göteborským zlatom. Podarí sa na tieto úspechy nadviazať?
Slovensko je malý hokejový zázrak. Máme len 38 krytých ľadových plôch (za posledných desať rokov pribudol len Gáboríkov štadión v Trenčíne). V Česku ich je podľa údajov Medzinárodnej hokejovej federácie 136, vo Fínsku 222, vo Švédsku 301. Registrovaných je 9 400 hráčov, v ČR, 83-tisíc, vo Švédsku skoro 70-tisíc. Aj tu sa nám darí unikať pred zákonitosťou priamej súvislosti šírky základne a kvality špičky. Dobrý výhľad nedávajú ekonomické podmienky, ktoré vytvára spoločnosť. Hokej je drahým športom a vyžaduje si peniaze -- od štátu, od rodičov, sponzorov. Mnohí sponzori však nesedia len na čestných miestach, ale zasahujú do zostáv. Napokon, keď investoval peniaze, chce vidieť svoje dieťa hrať. Mnohí sa netaja predstavou milionárskej kariéry svojich potomkov. Táto prax deformuje rovnosť šancí a obmedzuje príležitosť možno lepším, ale z chudobnejších rodín. Výsledkom je, že talenty odchádzajú do Česka už v dorasteneckom veku. Tam dostávajú príležitosti a ich náklady sú oveľa nižšie, lebo ich väčšiu časť ako u nás hradia kluby a štát.
V koncepte novej štátnej športovej politiky sa objavuje správna myšlienka prísnych priorít. Peniaze sa nebudú rozptyľovať, aj skupinkové zábavky v športoch, ktoré sú z hľadiska reprezentácie, ale aj širšieho zaujatia mládeže okrajové. Skoncentrujú sa tam, kde je možnosť preraziť. V hokeji tá možnosť stále je.