Ak chceli ruské energetické koncerny svojimi výstrahami, že obmedzia dodávky plynu a ropy do Európy, posilniť svoju vyjednávaciu pozíciu, tak uspeli. Spor sa okamžite ako bumerang vrátil tam, kde vznikol, do Veľkej Británie. Gazprom totiž začal hroziť presmerovaním časti svojho plynu do Ázie potom, ako sa dozvedel, že mu Briti nechcú dať plynárne Centrica. Pridal sa aj ďalší monopol Transnefť s ropou. Elegantné. Politický nátlak nemusel vyvíjať priamo Kremeľ. Namiesto neho to urobili topmanažéri oboch monopolov, ktoré s ním majú dobré vzťahy.
Tony Blair mal medzičasom zopár pravdepodobne nepríjemných rozhovorov s predsedom Európskej komisie José Barossom alebo eurokomisármi. Včerajšie Financial Times totiž priniesli neoficiálnu informáciu, že si to Briti rozmysleli a vraj nebudú protestovať proti prevzatiu Centricy ruskou firmou. Mimochodom, boli to práve Briti, ktorí pred pár mesiacmi kritizovali francúzsku vládu, že nechce dať indickému magnátovi Lakšmí Mittalovi svoje najväčšie oceliarne Arcelor. Ďalší príklad toho, že sa chyby najlepšie hľadajú na susedovi.
Blair si asi pod tlakom ostatných krajín uvedomil, čo by politicko-energetický spor krajiny mohol znamenať pre Európu. Veď už nedávne pozastavenie plynu pre Ukrajinu jej spôsobilo krátkodobé výpadky a postavilo nás pred tvrdú pravdu: Rusov síce môžeme kritizovať za podnikateľské prostredie či ľudské práva, ale nemôžeme žiť bez ich energií. Možno aj o tom sa s prezidentom Vladimirom Putinom uprostred Sibíri ešte v týchto chvíľach rozpráva nemecká kancelárka Angela Merkelová.
Slovenské ministerstvo hospodárstva sa počas energetického alarmu zachovalo tak, žeby sa mal čo učiť aj pštros. Že vraj sa nás to netýka. Aj keď sa tvárime, že kaspická ropa z Azerbajdžanu by mohla nahradiť ťažkú ruskú zmes dodávanú cez Slovensko ďalej do Európy, nie je to tak. Transpetrol už tri-štyri roky tvrdí, že zvažuje investíciu vyčíslenú na 65 miliónov dolárov, ktorá by "umožnila prepravu kaspickej ropy cez ropovod Družba". Firmu z jednej strany tlačí slovenská verejnosť zastúpená 51-percentným štátnym podielom a z druhej ruský akcionár, ktorý nie je nadšený z toho, žeby sa jeho potrubím prepravovala konkurenčná ropa. Okrem toho, Transpetrol by takúto investíciu teraz nebol schopný schváliť. O výdavku by muselo rozhodnúť valné zhromaždenie. V období medzi zmenami vlastníkov 49-percentného podielu nie je ale funkčné.
StoryEditor
Ruský signál Európe
Ak chceli ruské energetické koncerny svojimi výstrahami, že obmedzia dodávky plynu a ropy do Európy, posilniť svoju vyjednávaciu pozíciu, tak uspeli. Spor sa okamžite ako bumerang vrátil tam, kde vznikol, do Veľkej Británie. Gazprom totiž začal hroziť presmerovaním časti svojho plynu do Ázie po tom, ako sa dozvedel, že mu Briti nechcú dať plynárne Centrica. Pridal sa aj ďalší monopol Transnefť s ropou. Elegantné. Politický nátlak nemusel vyvíjať priamo Kremeľ. Namiesto neho to urobili topmanažéri oboch monopolov, ktoré s ním majú dobré vzťahy.