Hospodárske noviny 30. 6. 2006 uverejnili ospravedlnenie Dušanovi Slobodníkovi in memoriam a jeho rodine, za výroky uvedené v rozhovore s Ľubomírom Feldekom dňa 18. novembra 2005 ("Ako politický rebel som bol populárnejší"), v ktorom boli okrem iného uvedené nasledujúce výroky z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR: "...Ako už bolo konštatované, za fašistickú minulosť možno označiť iba aktívnu činnosť, ktorá spočíva v hlásaní alebo uskutočňovaní fašizmu. Samotné členstvo a účasť na teroristickom kurze, bez následnej realizácie akejkoľvek činnosti, preto nemožno charakterizovať ako fašistickú minulosť v uvedenom chápaní."
Ďalej bolo uvedené, že Najvyšší súd SR v rozsudku zo dňa 20. 5. 1995, ktorým zamietol odvolanie Ľubomíra Feldeka, uviedol: "Charakterizovanie osoby v duchu uvedených právnych úprav, iba na základe členstva v organizácii, bez zreteľa na ich činnosť, by znamenalo priznanie kolektívnej viny."
Informácie uvedené v predmetnom ospravedlnení sú nekompletné. Ľubomír Feldek sa po vydaní týchto rozhodnutí obrátil na Európsky súd pre ľudské práva s tým, že v konaní na ochranu osobnosti (ktorého výsledkom boli aj uvedené rozhodnutia Najvyššieho súdu SR), ktoré pán Slobodník proti nemu začal, boli porušené jeho práva na slobodu prejavu, na slobodu myslenia. Európsky súd pre ľudské práva vec prejednal a v rozsudku vyhlásenom dňa 12. júla 2001 okrem iného uviedol: "Súd tiež nemôže súhlasiť s obmedzujúcou definíciou výrazu fašistická minulosť. Tento výraz je široký a môže vyvolávať u tých, ktorí ho čítajú, rôzne predstavy, pokiaľ ide o jeho obsah a význam. Jednou z nich môže byť to, že určitá osoba bola účastníkom fašistickej organizácie ako člen, aj keď účasť nebola spojená so špecifickými aktivitami šíriacimi fašistické ideály. Ďalej uviedol, že... "dôvody uvedené Najvyšším súdom SR nemôžu byť považované za postačujúce a relevantné ospravedlnenie zásahu do sťažovateľovho práva na slobodu prejavu. Vnútroštátne súdy teda nenašli spravodlivú rovnováhu medzi relevantnými záujmami. Inkriminované zasahovanie tak nebolo nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v zmysle čl. 10 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd."
Európsky súd pre ľudské práva v tomto rozsudku rozhodol, že Najvyšší súd SR porušil svojimi rozhodnutiami v spore medzi pánom Slobodníkom a pánom Feldekom článok 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
ERNEST VALKO, advokát