Bolo len otázkou času, kedy sa štátne lesy a štátna ochrana prírody vo Vysokých Tatrách otvorene posekajú. Ich konfrontáciu urýchlila minuloročná kalamita a úplne odlišné názory na jej odstraňovanie. Dôvodom konfliktu sa stala ťažba dreva v rezerváciách. To, že sa tak stalo pod zámienkou protipožiarnych opatrení a možno i porušením zákonov, nie je podstatné. Podstatné je, že štátne inštitúcie, ktoré na území TANAP-u reprezentujú ochranu prírody a hospodárske využívanie lesov, sa pustili do seba pre roky nevyriešený kompetenčný spor medzi svojimi rezortnými ministerstvami a rozdielne predstavy o tom, čo sa vo Vysokých Tatrách má diať. Politická nevôľa problémovú situáciu riešiť a pasivita ministerstva životného prostredia vrátane jeho šéfa len zakonzervovali tento stav. Ako však ukazujú posledné udalosti, tú konzervu roztrhlo a poriadne smrdí. Ak majú byť Tatry národným parkom, potrebujú zásadnú zmenu. Myslia si to svetoví experti.
Súčasná situácia v TANAP-e je neudržateľná a tlak na zmeny i v súvislosti s odstraňovaním následkov kalamity rastie. Podľa najnovšej správy Svetovej organizácie ochrany prírody nespĺňajú Tatry medzinárodné kritériá na národné parky. TANAP nemá riadiacu autoritu a jednotnú stratégiu, vládnu v ňom vysoko polarizované záujmy, chýba mu mechanizmus ich zladenia a zložky, ktoré v ňom pôsobia, spôsobujú zmätok. Systém ochrany tatranskej prírody je veľmi chabý. TANAP potrebuje predovšetkým jeden zodpovedný manažment, s príslušnými právomocami a jasné pravidlá hry, postavené na rozdelení zón, ktoré je alfou a omegou všetkého, čo sa v národnom parku deje. Dôležité je i majetkovoprávne vyrovnanie územia i riešenie obmedzení súkromných vlastníkov. Väčšinu prírodných parkov vo svete vlastní alebo má v dlhodobom prenájme štát, pričom úspešne fungujúcich modelov je viac.
Súčasné spory o zásahy v Tichej a Kôprovej doline či dohadovanie sa o množstve územia ponechaného na samovývoj by už konečne mali i pod tlakom verejnosti primäť štát k tomu, aby dal jasnú odpoveď na to, či chce mať z Vysokých Tatier medzinárodne uznávanú prírodnú rezerváciu. Ak áno, mal by začať podľa toho okamžite konať. Lebo to, čo sa deje vo Vysokých Tatrách od novembra minulého roka, nie je dôstojné ani adekvátne ich významu.
StoryEditor
Zápach v Tatrách
Bolo len otázkou času, kedy sa štátne lesy a štátna ochrana prírody vo Vysokých Tatrách otvorene posekajú. Ich konfrontáciu urýchlila minuloročná kalamita a úplne odlišné názory na jej odstraňovanie. Dôvodom konfliktu sa stala ťažba dreva v rezerváciách. To, že sa tak stalo pod zámienkou protipožiarnych opatrení a možno i s porušením zákonov, nie je podstatné. Podstatné je, že štátne inštitúcie, ktoré na území TANAP-u reprezentujú ochranu prírody a hospodárske využívanie lesov, sa pustili do seba pre roky nevyriešený kompetenčný spor medzi svojimi rezortnými ministerstvami a rozdielne predstavy o tom, čo sa vo Vysokých Tatrách má diať. Politická nevôľa problémovú situáciu riešiť a pasivita ministerstva životného prostredia vrátane jeho šéfa len zakonzervovali tento stav.