Keby niekto pred štyrmi rokmi tvrdil, že ropa bude stáť 80 dolárov, asi by ho mnohí považovali za blázna. Skutočnosť je však taká, že dnes je táto cena otázkou hodín alebo dní. Hoci táto strategická surovina už asi nikoho neprekvapí, hovoriť o 200 dolároch za barel sa aj napriek všetkému zdá byť utópia. Stačí však zhoda viacerých udalostí a o pár mesiacov sa nám môžu aj 80-dolárové ceny zdať smiešne nízke. Zariadiť to môže jeden "presne" namierený hurikán do citlivej oblasti Mexického zálivu a vojnový konflikt s Iránom. Ten sa totiž ľahko môže preniesť do ďalších arabských krajín a ceny čierneho zlata môžu vyletieť dvoj- až trojnásobne vyššie aké sú dnes.
Hoci ropa láme rekordy jeden za druhým, stále sa ešte nedá hovoriť o ropnej kríze. Drahá ropa síce sťažuje život domácnostiam aj firmám, stále však neohrozuje ekonomiku. Aj keď náklady na energie neustále rastú, svetová ekonomika napriek tomu nepoľavuje v raste. Príkladom je enormné napredovanie ázijských tigrov ako Čína alebo India, solídny rast dosahuje aj najväčšia svetová ekonomika - USA. Je to skôr naopak - vysoký hospodársky rast zvyšuje hlad po energiách, a keďže spracovateľské kapacity sú obmedzené, ich ceny rastú.
Pre príklad však netreba chodiť až do Ázie či Ameriky. Pri pohľade na viac ako šesť- percentný rast slovenského alebo českého hospodárstva sa ani nezdá, že benzín (ktorý ovplyvňuje ceny väčšiny tovarov a služieb) stojí vyše 42 korún.
Aj keď sa všetci na drahé tankovanie sťažujeme, spotreba benzínu neklesá, pri nafte dokonca rastie. To znamená, že ľudia nejazdia menej a pri pohľade na štatistiky to vyzerá, že nebudú ani keď za benzín zaplatia 50 alebo 60 korún. Svet si už na drahú ropu zvykol - "iba" ho to viac stojí.
Všetko zlé je na niečo dobré. Čo môže byť na drahej rope pozitívne? Rastúce ceny energií nás prinútia nielen uvažovať, ale konečne aj hľadať iné zdroje ako je ropa, čo nás v konečnom dôsledku posunie o krok vpred.
StoryEditor