Turecká líra od začiatku roka oslabila voči americkému doláru o 40 percent. Jej hodnotu tlačia nadol spory so Spojenými štátmi a zároveň obavy z vplyvu prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana.
Napriek jeho nátlaku turecká centrálna banka v septembri zvýšila úrokové sadzby o 6,25 percenta na 24 percent.
Erdogan kritizuje tento pristúp a najradšej by znižoval úrokové sadzby, aby „naštartoval ekonomiku“. No práve vďaka zvyšovaniu sa zabránilo ďalšiemu prudkému oslabovaniu domácej meny a narastajúcej inflácii, ktorá sa v septembri vyšplhala na takmer 25 percent.
Podobné podmienky s úrokovými sadzbami boli na tureckom trhu naposledy v rokoch 2007-2009 (nad úrovňou 15 percent). Treba zároveň povedať, že historicky boli úrokové sadzby v Turecku aj na oveľa vyšších úrovniach (90. roky).
Aj keď hovoríme o dobrom kroku z pohľadu tureckej centrálnej banky, zvýšenie úrokových sadzieb má aj negatívnu stránku - predraží obsluhu vládneho dlhu krajiny. Ten v roku 2017 predstavoval 28,3 percenta HDP. Spolu s prepadom meny a rastom inflácie to výrazne spomalí ekonomiku. Podľa očakávaní by sa mal HDP krajiny vo 4. kvartáli 2018 znížiť o 1,4 percenta a v 1. kvartáli 2019 o ďalších 2,1 percenta.
Keďže pokles ekonomiky zvyčajne signalizujú aspoň dva kvartálne poklesy, je pravdepodobné, že recesia tureckého hospodárstva je len otázkou času. Napätá situácia medzi prezidentom a centrálnou bankou je podobná ako v americkej ekonomike, pokiaľ hovoríme o odlišnosti názorov. Ekonomická situácia v spomínaných krajinách je však diametrálne odlišná.
Nedávny zhoršený výhľad tureckej vlády hovoril o tom, že HDP v ročnom horizonte celkovo vzrastie o 3,8 percenta a v budúcom roku o 2,3 percenta. Pôvodný odhad dokonca počítal s nárastom o 5,5 percent pre oba roky. Lenže odhady posledného prieskumu sú ešte pesimistickejšie. Podľa nich HDP stúpne tento rok len o 3,3 percenta a v roku 2019 o 1,1 percenta.
Pokiaľ si myslíme, že situácia sa nás netýka, sme na omyle. Na trhu panujú i obavy z negatívneho dosahu prudkého prepadu tureckej meny na európske banky. Španielskym bankám dlžia turecké banky až 83,4 miliardy dolárov, francúzskym bankám 38,9 miliardy dolárov a talianskym 17 miliárd dolárov.
K najviac ohrozeným patrí španielska banka BBVA, francúzsky BNP Paribas a taliansky UniCredit, pre ktoré ďalší pokles tureckej meny môže dostať napätú situáciu do ešte horšej. V prípade nesplácania by spomínané banky museli tieto sumy zarátať ako straty a následne by mohli nastať problémy s likviditou.
Konkrétne banky svoje kroky nekomentujú, ale podľa toho, v akej situácií sa nachádzajú, pravdepodobne prichádza tlak na rast úrokových sadzieb aj z ich strany. Európska centrálna banka sa medzitým snaží zachovať na trhoch pokoj.
Zatiaľ je situácia stabilizovaná a vyzerá to tak, že pokles tureckej líry sa dočasne zastavil. Ďalší vývoj situácie je však otázny.
Autor článku je Patrik Mackových, analytik TopForex.