Nevedno, čo je lepšie. Či vyrobiť medzinárodné faux pas, alebo ho zmierniť ešte väčšou blamážou, a nielen osobnou. Šéfovi diplomacie Jánovi Kubišovi nemožno uprieť diplomatické skúsenosti. Vo svete diplomacie sa pohybuje totiž nejeden rok.
Práve preto jeho tvrdenie týkajúce sa neplatnosti srbského referenda o novej ústave, do ktorého "namočil" srbského partnera, spustilo v slovenských, a najmä srbských médiách krupobitie kritiky. No jeho vysvetľovanie predchádzajúcich tvrdení je ešte horšie.
Pripomeňme podstatu škandálu - Vuk Draškovič mu "vraj" medzi štyrmi očami povedal, že na referende sa zúčastnilo iba 42 namiesto proklamovaných 53 percent obyvateľstva. "Vraj" preto, lebo už následne Kubiš hovoril o hyperbole, cieľom ktorej bolo pritiahnuť pozornosť poslancov vo výbore, a nie spochybniť výsledky referenda!
Prílišná angažovanosť skutočne škodí.
Nechajme už bokom to, že ako diplomat zverejnil a domnienkami dotvoril neformálny rozhovor medzi štyri očami. Nechajme bokom, že Vuk Draškovič je ešte k tomu dosluhujúci minister, ktorého strana už nebude v novej vláde, ba ani v novom srbskom parlamente.
Za úvahu stojí aj iné. V prvom rade, Kubiš by sa nemal utiekať k hyperbolám. Ako šéf diplomacie predsedajúcej krajiny Bezpečnostnej rady OSN by sa mal vyjadrovať presne a mal by zastávať jej názor. Ešte na jeseň si srbský premiér Vojislav Koštunica v Bratislave z úst Ivana Gašparoviča vypočul, že Slovensko podporuje územnú celistvosť Srbska, ktorého súčasťou má zostať aj juhosrbská provincia Kosovo. Pokračovanie v tomto kurze naznačil aj nový premiér Fico.
A tento názor - až do januárovej návštevy Veľkej Británie - zastával rovnako minister Kubiš. Ako priznal, je mu ľúto, že od roku 1999 sa proces uberá len jedným smerom, čím sa zužujú možnosti len na jednu a "deje sa tak pod dohľadom medzinárodného spoločenstva". Teraz však mala spomínaná hyperbola názorne dokresliť, že osamostatneniu Kosova nahráva aj "nezáujem srbskej verejnosti". Pritom, ak by išlo o neplatnosť ústavy, v ktorej sa Srbi vyslovili za ponechanie juhosrbskej provincie ako nedeliteľnej súčasti Srbska, Belehrad by stratil jeden z podstatných argumentov.
Lenže Kosovo nie je o nezáujme srbskej verejnosti. Účasť na hlasovaní je vo všeobecnosti nízka. Tá v referende, spolu s účasťou v januárových parlamentných voľbách, patrila k tým vyšším. Srbi nikdy - oficiálne ani neoficiálne - nenaznačili, že je im Kosovo ľahostajné. Dokonca srbské médiá začiatkom týždňa poukázali na to, že v tejto otázke je zajedno aj slovenská opozícia, ktorá samostatnosť Kosova bez súhlasu Srbska odmieta. Teraz dostal Belehrad neohlásenú ranu pod pás.
Kubiš má pritom pravdu, že Kosovo smeruje k nezávislosti. No nepramení to z nezáujmu Srbov. Sama EÚ totiž vyslala signál, že s plánom "kontrolovanej suverenity Kosova" navrhnutej v Ahtisaariho pláne súhlasí a že žiaden plán B pripravený nie je. Pritom popri Slovensku boli aj ďalšie krajiny únie, napríklad Španielsko či Taliansko, ktoré poukazovali na "delikátnosť" problému. Ich manévrovací priestor je však podľa srbských médií malý, keďže vlani súhlasili s pridružením Srbska do programu Partnerstva za mier s tým, že sa kosovský problém "konštruktívne" vyrieši. Spojené štáty podľa BBC už pripravili na rok 2008 pre Kosovo štedrý balík pomoci. V Bezpečnostnej rade zostáva zlomiť odpor Ruska, ale ako pripustil vyslanec pri OSN Vitalij Čurkin, Rusko by za zablokovanie návrhu platilo vysokú cenu.
Aj preto vyslanec OSN Martti Ahtisaari nechce preloženie rokovaní z 13. februára na neskorší termín, pretože Srbi "aj tak s návrhom nesúhlasia". Tiež má pravdu, aj keď Belehrad zrejme potrebuje čas na zrekapitulovanie, koľkí spojenci ešte zostali.
Presnejšie, koľkí trvajú na tom, že podľa medzinárodného práva zatiaľ menšiny, akou je kosovsko-albánska, sebaurčovacie právo nemajú. A koľkí si myslia, že je nebezpečné ignorovať záväzné rezolúcie BR OSN či revidovať záverečný akt KBSE, podľa ktorého je zmena hraníc nemožná bez súhlasu príslušných štátov.
Náš šéf diplomacie by to vedieť mal, veď šesť rokov predsedal OBSE. No možno podľa neho práve tu prílišná angažovanosť škodí. Najmä keď ho poslanci vo výbore nakoniec podporili.
Slávka Boldocká, spolupracovníčka HN