V piatok 7. júla 2006 v Hospodárskych novinách bol publikovaný článok, ktorý ospravedlňuje existenciu Recyklačného fondu. Autor pôsobenie fondu obhajuje jeho nezastupiteľnou úlohou pri riešení odpadovej politiky a zároveň vytvára mýtus o takmer stopercentnej spravodlivosti, transparentnosti a efektívnosti vynaloženia prostriedkov vybraných (vynútene - zákonom) od podnikateľov.
V prvom rade považujeme za potrebné uviesť, že a priori odmietame existenciu fondov ako takých. Fondy sú všeobecne považované za nesystémové prvky v rámci komplexu verejných financií, s tendenciou k netransparentnosti a neefektívnosti nakladania so zverenými prostriedkami. V krátkej histórii Slovenska sme mali neraz možnosť sa o tom presvedčiť. A Recyklačný fond zrejme na tom nie je inak. Už len vznik a prevádzka tejto inštitúcie stála podnikateľov (a v konečnom dôsledku zákazníkov - občanov) desiatky miliónov korún. Inštitúcia žije z prostriedkov, ktoré podnikatelia pod hrozbou porušenia zákona musia "venovať" v prospech "rozvoja životného prostredia". Teda, samozrejme, ak pod rozvojom životného prostredia máme na mysli obyčajné prerozdeľovanie cudzích peňazí na projekty, ktorých transparentnosť, efektívnosť, a najmä opodstatnenosť sú viac než otázne. Príklad? Je ich mnoho - ale jeden spomenieme - obrovské prostriedky boli použité na budovanie kapacít na spracovanie PET obalov. Na prvý pohľad nič zlé - no treba vziať do úvahy, že v súčasnosti tieto vybudované kapacity viac než dvojnásobne prevyšujú objem vyprodukovaného odpadu, a navyše boli dokonca vyvíjané tlaky na vybudovanie ďalšej linky (a teda kapacita by bola už štvornásobná než je skutočná produkcia odpadov na Slovensku). V takomto prípade o efektívnosti a transparentnosti už hovoriť ani nemožno.
Nejasných otázok v existencii fondu sa však vynára viacero. Podľa zákona o odpadoch je podnikateľ povinný platiť do Recyklačného fondu, ak produkuje odpad, ktorý nevie sám zlikvidovať. V situácii, keď firmy začali budovať vlastné kapacity na spracovanie odpadov, vzišla z prostredia fondu iniciatíva na spoplatnenie produkcie odpadov ako takej. Komu to malo slúžiť a s akým cieľom? Nevedno. Isté je, že Recyklačný fond nechce riešiť problematiku životného prostredia (odpady), ale celým zmyslom jeho existencie je prerozdeľovanie prostriedkov získaných od podnikateľských subjektov.
A na záver -- považujeme za nevhodné označovať podnikateľov majúcich iný názor na efektívnosť vynakladania prostriedkov od nich inkasovaných za necitlivých k životnému prostrediu a pod.
Podnikatelia združení v Republikovej únii zamestnávateľov majú záujem o ochranu a rozvoj životného prostredia. Avšak si myslíme, že sa to dá uskutočniť efektívnejšie a za oveľa menší objem prostriedkov. A bez nátlaku štátu a za ním skrytých rôznych záujmových skupín snažiacich sa z neho profitovať.
Autor je tajomník Republikovej únie zamestnávateľov