Keď štatistici včera zverejnili nečakane dobré čísla o hospodárskom raste za posledný kvartál vlaňajška, z pracoviska každého ekonóma doma i v zahraničí sa ozývali tupé údery, ako čeľuste spontánne padali na stoly. Že padne historický rekord sa veru nečakalo. Napokon, krátko predtým sme sa dozvedeli o nie veľmi lichotivých údajoch o vysokom nominálnom deficite v obchode so zahraničím. Človeku by sa až zazdalo, že sa opakuje scenár z roku 1998, keď vláda v snahe zapáčiť sa vytiahla svojou spotrebou makroekonomické čísla na mimoriadne slušné úrovne.
Zatiaľ síce nepoznáme podrobné údaje, ale jedno môžeme povedať s istotou. Mečiarova cesta sa neopakuje. Rast neťahá bezhlavou spotrebou verejná správa, ale obyvatelia a investori. Vidno to na tržbách obchodníkov, aj na počte nových pracovných miest. Ľudia si môžu dovoliť viac, aj keď energie sú podstatne drahšie ako kedysi. Ochotne sa zadlžujú, lebo veria, že nebudú mať problém úvery splácať. Potvrdzujú to aj spotrebiteľské barometre, podľa ktorých je nálada obyvateľstva podstatne lepšia (alebo menej "blbá") ako pred pár rokmi. Firmy oceňujú skvalitnenie podnikateľského prostredia a investujú do modernizácie a nových prevádzok.
Ekonomika má síce vďaka utešenej spotrebe potenciál na isté prehrievanie, na rozdiel od roku 1998 však nebude treba po voľbách zaťahovať ručnú brzdu. Túto zákrutu dokážeme pohodlne vybrať miernym zvýšením úrokových sadzieb.
StoryEditor
Komentár HN: Ako sa píše história
Keď štatistici včera zverejnili nečakane dobré čísla o hospodárskom raste za posledný kvartál vlaňajška, z pracoviska každého ekonóma doma i v zahraničí sa ozývali tupé údery, ako čeľuste spontánne padali na stoly. Že padne historický rekord sa veru nečakalo. Napokon, krátko predtým sme sa dozvedeli o nie veľmi lichotivých údajoch o vysokom nominálnom deficite v obchode so zahraničím. Človeku by sa až zazdalo, že sa opakuje scenár z roku 1998, keď vláda v snahe zapáčiť sa vytiahla svojou spotrebou makroekonomické čísla na mimoriadne slušné úrovne.