Minulý štvrtok, 27. júla, gruzínsky prezident Michail Saakašvili s nadšením oznámil, že po rokoch sa mu opäť podarilo získať plnú kontrolu nad strategicky dôležitým Kodorským priesmykom. Priesmyk, v ktorom žije prevažne gruzínska etnická skupina Svanov, je časťou gruzínskej provincie Abcházsko ležiacej na pobreží Čierneho mora. Od Rusmi podporovaného vojenského konfliktu zo začiatku 90. rokov, po ktorom sa Abcházsko stalo de facto nezávislým a ktorý vyhnal z domovov asi 300 etnických Gruzíncov, Kodorský priesmyk bol jedinou časťou provincie, ktorú nekontrolovala abcházska vláda.
Povstanie sa začalo 22. júla, keď polovojenská skupina Monadire (Lovec) vedená etnickým Svanom Emzarom Kvicianim oznámila, že sa nepodriadi Tbilisi, a pohrozila, že sa postaví na odpor pokusu o odzbrojenie skupiny. Rebeli tak reagovali na vyhlásenie gruzínskeho ministra obrany Irakliho Okruašviliho, ktorý trval na ich odzbrojení.
Skupina Monadire mala asi 400 členov, ktorí pochádzali z Kodorského priesmyku. Pôvodne mala ochraňovať miestnych obyvateľov pred možnými útokmi z Abcházska počas ozbrojeného konfliktu. V roku 1999 vtedajší gruzínsky prezident Eduard Ševardnadze vymenoval Kvicianiho za oficiálneho predstaviteľa oblasti Kodorského priesmyku a v roku 2002 začlenili jeho ozbrojenú zložku pod ministerstvo obrany. Kviciani zostal vo svojej funkcii aj po "ružovej" revolúcii, zotrval v nej až do decembra 2004, keď tento post zrušila Saakašviliho vláda.
Minulý rok gruzínsky minister obrany a zástanca tvrdej línie Okruašvili polovojenskú jednotku Monadire rozpustil. Minister vtedy obvinil jej členov, že sa zapojili do kriminálnych aktivít a trval na tom, aby skupinu odzbrojili. Nič také sa však v minulom roku nestalo.
Poslanec Nikoloz Rurura pre HN koncom minulého týždňa povedal : "Kodorský priesmyk je už dlho rajom pre gangstrov. Vládnu mu miestni vojenskí velitelia a milicionári, ktorých predchádzajúca vláda tolerovala, len aby si neskomplikovala situáciu v nepokojnom regióne. Dokonca Saakašviliho kabinet taktiež pristupoval k celej záležitosti veľmi opatrne z toho istého dôvodu."
Saakašvili označil Kvicianiho ultimátum za politicky motivované a spustil policajnú operáciu s cieľom "nastoliť ústavný poriadok" v Kodorskom priesmyku. Vláda odtrhnutého Abcházska medzitým označila nepokoje za provokáciu a vyjadrila obavy, že policajná akcia z gruzínskej strany sa rozrastie do väčšej vojenskej kampane.
"Kviciani bojoval na dvoch frontoch. Po prvé, vláda v Tbilisi ho už dlho odmietala, pretože profitoval z nelegálneho obchodu so zbraňami a ďalších kriminálnych činností. A po druhé, ruské spravodajské služby ho využívali na to, aby v Gruzínsku vytvoril ďalšie vládou nekontrolované teritórium," hovorí gruzínsky poslanec Rurura.
Olej do ohňa priliala aj gruzínska opozícia, ktorá kritizovala policajnú operáciu v Kodorskom priesmyku. Sedem opozičných strán vo vyhlásení vyjadrilo obavy nad tým, že organizátori nepokojov chcú vyprovokovať prezidenta, aby spustil rozsiahlu vojenskú ofenzívu, ktorá by mohla vyústiť do nového konfliktu v krajine.
Kontroverzná akcia sa začala 25. júla a už o dva dni neskôr minister Okruašvili vyhlásil, že gruzínske sily prevzali plnú kontrolu nad priesmykom. Kviciani a jeho pravá ruka Bacho Arghvliani, ktorým sa podarilo utiecť, sa stali hľadanými zločincami.
Po operácii Saakašvili vyhlásil: "Na Gruzínsko uvalili ekonomické embargo. Naše víno, citrusové plody a ovocie sa nesmú predávať (na ruských trhoch) v nádeji, že ľudia (Gruzínci) vyjdú do ulíc (aby protestovali proti vláde). No naši ľudia ukázali, že sú statoční a trpezliví."
Súčasné nepokoje v Kodorskom priesmyku prichádzajú v čase polarizácie rusko-gruzínskych vzťahov. Najprv ruský prezident Vladimir Putin odmietol už dávno predtým dohodnutú schôdzku s gruzínskym prezidentom Michailom Saakašvilim. Údajne preto, že gruzínsky parlament schválil 18. júla rezolúciu o odchode ruských mierových síl z oblasti. Saakašvili, ktorý uvažuje, že ich nahradí medzinárodnými mierovými silami, zase odmietol prísť na neformálny summit Spoločenstva nezávislých štátov, ktorý sa konal v Moskve 20. a 21. júla.
Rusko sa domnieva, že Gruzínsko by mohlo použiť priesmyk ako základňu pre silové riešenie konfliktu. Avšak Tbilisi zopakovalo, že je za mierový proces. A tak kým sa obidve strany navzájom obviňujú, celé Gruzínsko, ale aj svet upriamuje svoj pohľad na malý horský priesmyk. Vývoj situácie v ňom je skutočne výzvou pre status-quo gruzínsko-abcházskeho konfliktu.
Autorka je novinárka, redaktorka gruzínskych novín Georgian Times