Francúzsky prezident Macron ustúpil ulici. V snahe upokojiť situáciu prisľúbil pre rok 2019 nasledovné opatrenia.
Prvým je zrušenie plánovaného zdanenia dôchodkov presahujúcich 2000 eur mesačne. Druhým opatrením je zrušenie zdanenia nadčasov a tretím je zvýšenie minimálnej mzdy o sto eur bez dodatočného zaťaženia zamestnancov (v praxi to zrejme znamená, že to bude nejako zadotované štátom).
Rýchle odhady dopadov na rozpočet hovoria o 0,5-0,8 percenta hrubého domáceho produktu. V praxi to znamená zvýšenie plánovaného deficitu z 2,8 percenta na 3,3-3,6 percenta, čo je v rozpore s trojpercentným limitom EÚ.
Navyše, Francúzsko dostane červenú od EK aj ohľadom konvergencie k strednodobým rozpočtovým cieľom. Aktuálny návrh rozpočtu dostal „oranžovú“ známku, keďže aspoň čiastočne znižoval štrukturálny deficit (z 2,5% na 2,3%), po novom by však mal ísť nahor.
Hodnotenie EK francúzskych rozpočtov pre roky 2018 a 2019
Dlhopisové trhy to príliš nerozhádzalo. Predsa len, Francúzsko má dlh tesne pod sto percent, čo je podstatne menej ako Taliansko či Grécko, pričom ECB garantuje francúzsky dlh.
Prirážky 10-ročných francúzskych dlhopisov k nemeckým síce jemne vzrástli, stále sú však výrazne nižšie ako boli pred voľbami v roku 2017, v ktorých hrozilo Le Penovej víťazstvo.
Navyše, za tento rast prirážok je v značnej miere zodpovedný aj pokles úročenia v Nemecku v reakcii na zhoršenie vyhliadok pre zvyšovanie úrokových sadzieb zo strany ECB.
Vývoj výnosov z 10-ročných francúzskych dlhopisov
Na poli francúzskych štátnych dlhopisov teda aktuálne problémy nehrozia. Macronove kroky však komplikujú situáciu na inom fronte – v spore ohľadom rozpočtu medzi EÚ a Talianskom.
Taliani síce mierne ustúpili, keď znížili plánovaný deficit pre budúci rok z 2,4 percenta na 2,1 percenta, pokiaľ by ho však chceli porušiť, tak im Macron namiešal nového žolíka.
Po novom sa totiž ešte viac môžu sťažovať na dvojaký meter. Ten je čiastočne oprávnený kvôli podstatne vyššiemu talianskemu dlhu (nad 130% HDP), avšak ako nedávno povedal prednedávnom francúzsky minister financií Le Maire na adresu talianskeho deficitu – pravidlá by mali platiť rovnako pre všetkých.
Z dlhodobého hľadiska to môže mať ešte ďalekosiahlejšie dôsledky – keď budú Francúzi a Taliani beztrestne porušovať fiškálne pravidlá, tak sa k nim môžu pridať aj ďalší.
Ostatne, voľby potrebujú politici vyhrať aj v iných krajinách a vo väčšine z nich sa nevyhrávajú vďaka fiškálnej konsolidácii. A to by už mohlo zasiať semienko opätovných dlhových problémov niekedy v budúcnosti.
P.S: Vôbec by ma neprekvapilo, keby Macron zneužil to, že EÚ nemá na Taliansko dostatočné páky, pričom trhový postih mu vzhľadom na garanciu dlhopisov zo strany ECB nehrozí, a tak sa rozhodol reagovať na stratu popularity podstatne vyšším deficitom.
Autor článku je Kamil Boros, analytik X-Trade Brokers