Tešiť sa na dôchodok. Pre väčšinu ľudí to znamená jedno -- konečne si oddýchnuť. Nech si už pod tým slovom predstavujú čokoľvek, rybačku, štrikovanie či okopávanie záhradky. Každý si však nakoniec -- či chce alebo nie -- musí položiť otázku: "Z čoho budem žiť? Z tej almužny od štátu?" Zo šesť-sedemtisíc korún mesačne sa dá naozaj len veľmi ťažko vyžiť. A tak veľa dôchodcov nakoniec zaslúžený odpočinok mení za druhé kolo naháňačky za zárobkom. Asi 50-tisíc dôchodcov dnes pracuje alebo podniká počas celého roka. Pár stoviek z nich sezónne, zvyšok "oddychuje". Buď preto, že už nevládzu robiť, alebo nemajú vo svojom regióne príležitosť pracovať. Hoci by chceli. Možno aj za súčasných "nevýhodných" podmienok. Tak aspoň hovoria o situácii zarábajúcich dôchodcov tí najpovolanejší -- pracujúci či podnikajúci dôchodcovia. Ako negatívum vidia napríklad povinnosť platiť odvody na dôchodkové zabezpečenie. Veď sa im renta takýmto spôsobom zvyšuje iba o tri percentá ročne! Na druhej strane, aspoň sa im zvyšuje. Na rozdiel od situácie spred dvoch rokov, keď platili bezdôvodne -- ich dôchodky ostávali na rovnakej úrovni. Prípadne od situácie dôchodcov, ktorí nemôžu pracovať. Pravdu majú, že si tie odvody už veľmi asi neužijú. Jedine, že by sa zvýšil priemerný vek dožitia Slovákov nad osemdesiat rokov. Ak nie, zvyšok ich odvodov je čistá solidarita s ostatnými "kolegami".
Nemuseli by to však vnímať až tak negatívne. Možno, keby sa pozreli na situáciu svojich vnukov -- budúcich dôchodcov, nehovorili by o tej svojej až tak skepticky.
Skúsme sa teda pozrieť do roku 2045. Dôchodcovia tej doby boli celý svoj aktívny život solidárni. Prispievali na dôchodcov -- svojich rodičov či prarodičov. Kto však bude prispievať na nich? Ak sa demografia bude vyvíjať podľa predpovedí, už s nimi nebude mať kto byť solidárny. A tak dostanú pravdepodobne minimálny dôchodok od štátu, ak vôbec nejaký dostanú. A druhý pilier? Dúfajme, že vydrží. Takže, keď sa dočkajú svojho dôchodku, ktorý príde o dobrých pár rokov neskôr ako teraz (predlžuje sa odchod do dôchodku), pravdepodobne aj tak budú musieť ostať v práci. A to nielen preto, že si budú chcieť zvyšovať svoju životnú úroveň, ale najmä preto, aby vôbec mali nejakú úroveň. Áno, dnešným dôchodcom sa nežije ľahko... Nikdy však nie je tak zle, aby nemohlo byť ešte horšie.
A nezdaniteľná položka? Možno by ju mohla vláda dôchodcom dopriať. Nebola by to však nakoniec diskriminácia ostatných pracujúcich? Veď každý má zvýhodnený iba jeden príjem. Pričom platiť dane musí zo všetkých. Dôchodca má teda obrovskú výhodu, jeden z dvoch príjmov -- rentu, nemá zdanený vôbec. Švéd, Luxemburčan či Belgičan platí dane aj z dôchodku...
StoryEditor
Dôchodcovia dnes a zajtra
Tešiť sa na dôchodok. Pre väčšinu ľudí to znamená jedno -- konečne si oddýchnuť. Nech si už pod tým slovom predstavujú čokoľvek, rybačku, štrikovanie či okopávanie záhradky. Každý si však nakoniec -- či chce alebo nie -- musí položiť otázku: "Z čoho budem žiť? Z tej almužny od štátu?" Zo šesť-, sedemtisíc korún mesačne sa dá naozaj len veľmi ťažko vyžiť. A tak veľa dôchodcov nakoniec zaslúžený odpočinok mení za druhé kolo naháňačky za zárobkom. Asi 50-tisíc dôchodcov dnes pracuje alebo podniká počas celého roka. Pár stoviek z nich sezónne, zvyšok "oddychuje". Buď preto, že už nevládzu robiť, alebo nemajú vo svojom regióne príležitosť pracovať. Hoci by chceli. Možno aj za súčasných "nevýhodných" podmienok. Tak aspoň hovoria o situácii zarábajúcich dôchodcov tí najpovolanejší -- pracujúci či podnikajúci dôchodcovia.