Keby som mal možnosť...

Keby som mal možnosť, vycestujem do Mexika. Samozrejme, že väčšina z vás sa oprávnene spýta, prečo práve do tejto krajiny, keď turistikychtiví majetní jednotlivci sa skôr ťahajú na príťažlivé pláže v celkom iných častiach sveta. Odpoveď je jednoduchá -- rád by som pomohol našej krajine. Nie iba tým, že by som Slovensko zbavil jedného dôchodcu -- čakateľa, ale predovšetkým preto, aby som sa porozhliadol po tamojších mimoriadne talentovaných deťoch. Nedávno totiž prebehla tlačou aj televíziami správa o šesťročnom mexickom géniovi, ktorý v bielom plášti prednášal medikom o osteoporóze. Možno sa v Mexiku nájdu podobne talentovaní neplnoletí neurológovia, urológovia, psychiatri, pediatri či chirurgovia. Takých rozhodne treba priviezť na Slovensko a okamžite zaradiť do lekárskych služieb. Vyriešilo by sa tým hneď niekoľko problémov. Mladým lekárom by napríklad namiesto platov stačila zmrzlina alebo balíček cukríkov a keďže s touto vekovou kategóriou zamestnancov neráta ani náš Zákonník práce, v prípade štrajku by sa naozaj nemali o čo právne oprieť. Ak by sa predsa len rozhodli pre štrajk, treba im pripomenúť, že nie sú plnoletí a za ich správanie sú zodpovední ich rodičia. Na potlačenie nepokojov by stačilo predvolať rodičov na riaditeľstvo príslušného zdravotníckeho zariadenia a Makarenkove výchovné metódy (možno mierne poznačené rodinnými donucovacími prostriedkami) by zaiste zariadili normálny chod našich nemocníc a pohotovostných ambulancií. Aj s úplatkami by to mali pacienti oveľa jednoduchšie. Stačila by napríklad čokoláda. Keby som mal možnosť, zaľudním naše zdravotnícke zariadenia geniálnymi deťmi. Pravda, jeden háčik to má -- čo keby si všetci neplnoletí lekári, docenti a profesori chceli vybrať dvojmesačné prázdniny, na ktoré, aspoň zatiaľ, majú nárok?