Správa vecí verejných by okrem legálneho -- zákonného -- charakteru mala spĺňať aj predpoklad legitimity, hovorí poučka z učebníc politológie. Pod legitimitou v politickej oblasti rozumieme oprávnenosť politických predstaviteľov zastupovať občanov pri správe verejných záležitostí. Ďalším dôležitým termínom tejto úvahy je pojem politická kultúra. Predstavuje pre každú krajinu veľmi špecifickú formu vyrovnania sa s fungovaním demokratických mechanizmov v spoločnosti. Politická kultúra tvorí akoby ochrannú atmosféru, v ktorej sa všetky komponenty politickej činnosti realizujú. Vplýva na spôsob komunikácie politikov s občanmi, jednotlivými politickými inštitúciami navzájom a v neposlednom rade spätne ovplyvňuje politický systém pri legislatívnych úpravách politického systému.
Pozrime sa na súčasnú politickú situáciu na Slovensku z hľadiska termínov legality, legitimity a politickej kultúry. Bez pochýb možno konštatovať, že súčasné fungovanie politických inštitútov je legálne, keď parlament a od neho odvíjajúca sa vláda boli vytvorené po riadnych parlamentných voľbách v súlade s ústavou a nižšími právnymi normami. Legitimita vzniká transformáciou, keď občan voľbou politickej strany udelí jej predstaviteľom dočasnú oprávnenosť riadiť krajinu. Na konci funkčného obdobia konfrontuje svoje pôvodne očakávania s realitou vládnutia a prehodnocuje svoju voľbu. Politická strana tak plní v politickom systéme stabilizujúcu funkciu, ktorá umožňuje voličom sčasti predpokladať, ako sa bude politická strana počas funkčného obdobia správať. Nezávislí poslanci v slovenskom parlamente akúkoľvek vypočítateľnosť narúšajú. Jedinou poľahčujúcou okolnosťou vládnutia M. Dzurindu je, že sa taktikou vyjednávania s nezávislými poslancami prispôsoboval politickej realite. Vypustený džin z fľaše v podobe zadných dvierok vlády má veľkú príležitosť žiť si vlastným životom a úplne sa osamostatniť od svojho duchovného otca Dzurindu. Nový prvok v politickej kultúre Slovenska -- spoliehanie sa na individuálne dohadovanie s poslancami -- bude mať tak s najväčšou pravdepodobnosťou dlhotrvajúci následok. Pritom nemožno vylúčiť, že sa stane trvalým špecifikom slovenskej politiky. Výskumy verejnej mienky naznačujú, že slovenská verejnosť citlivo vníma dianie v parlamentných kuloároch. Nálady v spoločnosti veľmi dobre odhadol aj opozičný líder Robert Fico a na kritike diania v parlamente vo veľkej miere profituje. Otázne je, ako sa v prípade vládnutia sám so spomenutým fenoménom vyrovná, predovšetkým ak sa dostane do rovnako zložitej situácie ako Dzurinda na jeseň 2003.
Určite budeme svedkami snáh politických strán umiestniť na kandidátky do najbližších parlamentných volieb dobre "preklepnutých" ľudí. Tieto opatrenia budú mať s najväčšou pravdepodobnosťou na odchody poslancov len minimálny alebo žiadny vplyv. Zdá sa tak, že dôsledky súčasných politických reálií budú mať na politických reprezentantov v ďalšom volebnom období výrazný vplyv.
Autor je politológom.