Občanom Spojených štátov je čoraz zrejmejšie, že prezident George W. Bush vmanévroval ich krajinu v Iraku do pasce, z ktorej sa nedá ľahko vyviaznuť. Názory, ako by sa to dalo dosiahnuť, sa líšia a nová stratégia pre Irak, ktorú ponúkol tento mesiac Biely dom, zanecháva v USA i vo svete dojem nezvyklej bezradnosti dosiaľ suverénnej superveľmoci.
Nové svetlo nevniesli ani pasáže o Iraku v tohtoročnom prezidentovom prejave o stave únie.
Ako sa dalo čakať, prezident nabádal k trpezlivosti. Jeho plán novej stratégie v Iraku privádza do rozpakov nielen verejnú mienku, ale aj časť Bushových republikánov. Kontroverzné je hlavne prezidentovo rozhodnutie rozšíriť, a nie znížiť vojenskú prítomnosť USA v Iraku. Vyše 130-tisíc vojakov má posilniť 21 500 mužov a žien v uniformách.
Washington označuje hrozbu občianskej vojny medzi šiitskými milíciami a sunnitskými ozbrojenými skupinami za bezpečnostné riziko s potenciálom eskalácie do susedných krajín. Dobrý priateľ a dlhoročný spolupracovník Bushovho otca James A. Baker III. v známej Bakerovej-Hamiltonovej správe odporučil zapojiť do stabilizovania pomerov susednú Sýriu a Irán.
Bush junior sa zdráha to urobiť, dokým Teherán a Damask neučinia citeľné ústupky. Rastie nátlak na Irán a tamojšie teokratické vedenie nevidí dôvod nútiť proiránske šiitské milície v Bagdade k spolupráci s irackou vládou, ktorú máloktorá náboženská či etnická zložka populácie v Iraku považuje za niečo viac ako za kolaborantskú a dočasnú.
Skutočný boj o moc v Iraku, usporiadanie a o súdržnosť štátu prepukne zrejme až po odchode cudzích vojsk. Nechuť amerických voličov udržiavať početnú vojenskú prítomnosť v Iraku sa prejavila v novembrových kongresových voľbách. Demokratická väčšina sa zastrája tlačiť Busha pri hlasovaní o výdavkoch na vojnu. Najbližšia príležitosť príde 5. februára, keď od nich bude prezident požadovať okolo sto miliárd dolárov.
Demokratickí poslanci zdôrazňujú, že si neželajú bezhlavý útek z Iraku, ale zodpovednú redukciu angažovania a rýchlejšie odovzdanie zodpovednosti irackej vláde. To by sa podobalo na tzv. vietnamizáciu vojny vo Vietname pred 40 rokmi. Vtedajšia juhovietnamská garnitúra sa však ukázala ako neschopná zvládať nápor povstalcov a poriadok museli udržiavať naďalej Američania. Povstalci potom mali konkrétnych i symbolických nepriateľov stelesňovaných státisícovými americkými vojskami. Americká generalita usudzuje, že na udržanie bezpečnosti v Iraku by bolo potrebných až 400-tisíc vojakov. Na to niet peňazí, ani ľudských zdrojov. Iracká vláda sebavedome tvrdí, že Američania by nemuseli vysielať avizovaných dodatočných 21 500 vojakov, keby jej poskytli zbrane, výstroj a výzbroj. Washington by tým vraj zaplátal diery po rozbití irackých branných síl na jar 2003.
Argumentácia irackých predstaviteľov znie lákavo, ale existujú vážne obavy, že rozsiahla materiálna pomoc a veľkorysé vyzbrojovanie formujúcej sa irackej armády by bolo liatím vody do piesku. Vojenské a policajné štruktúry proamerickej vlády v Bagdade sú infiltrované povstaleckými skupinami a zásielky zbraní a munície Made in USA by mohli veľmi ľahko skončiť rozkradnuté a rozpredávané na otvorených a tajných bazároch po celom širokom Blízkom východe. Takáto predstava navodzuje v Bielom dome pochmúrne predstavy, najmä ak by sa americké zbrane a munícia presúvali od irackých šiitov ich bratom do Iránu, ktorý sa usilovne pripravuje na obranu pred možným útokom Američanov.
Adrian Peter Pressburg, spolupracovník HN