V roku 2019 môžeme byť svedkami neudržateľného nárastu verejného dlhu, populistickej revolty, rastu úrokových sadzieb, zníženia likvidity, utesňovania menovej politiky, či postupného otvorenia európskej diskusie o tom, ako postupovať v prípade novej krízy. Nákaza plynúca z Talianska môže ochromiť európske banky, ako aj celú EÚ, ktorá sa kvôli tomu môže dostať do recesie. ECB v reakcii môže spustiť program TLTRO (cielené dlhodobé refinančné operácie) s cieľom predísť veľkým škodám, avšak ani to nemusí stačiť. Nákaza sa môže rozšíriť do Francúzska a politici si uvedomia, že EÚ stojí nad priepasťou. Nemecko a zvyšok jadra Európy odmietajú rozdelenie EÚ a preto nebudú mať inú možnosť ako sa vrátiť späť k výkupu dlhopisov. Hospodárska a menová únia rozšíri mandát ECB na krytie dlhu nad zadlženie nad 50 percent HDP tlačou peňazí, či výkupom dlhopisov. Zvyšok bude garantovať emisiou eurodlhopisov. EÚ zároveň zruší kontroverzné ciele Paktu rastu a stability. Nové fiškálne pravidlá umožnia deficit do troch percent HDP preniesť na ostatné krajiny eurozóny. Dlh nad týmto prahom bude pod priamou kontrolou Európskej komisie.Reuters

Problémy centrálnych bankárov

Koncom roku 2018 skončil v eurozóne program nákupu aktív známy aj ako kvantitatívne uvoľňovanie. Tento nástroj menovej politiky je najkontroverznejší program, aký európska centrálna banka použila. Počas programu napumpovala do ekonomiky približne 2,6 bilió...

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.

#KOMENTÁR #RADOSLAV TUPÝ