Ad Človek je (ne)poučiteľný, HN 5.12. 2006
Začnem výrokom Richarda Rybníčka pre český Týden: "Máme dlhy okolo jednej miliardy. Máme podpísané nevýhodné zmluvy, ktoré nie sú vypovedateľné." Najprv k tým dlhom. Celkové zadlženie STV, ktoré som zdedil po Kubišovi, predstavovalo cca 800 miliónov Sk, čo bol približne i dlh STV pri mojom odchode a nie spomínaná miliarda. Z toho vyplýva, že neprišlo prakticky k žiadnemu nárastu zadlženia. O dlhoch a stave STV Rybníček vedel dávno predtým -- materiály boli všeobecne dostupné každému z účastníkov výberového konania.
Ak hovoríme o nevýhodných zmluvách, potom ide opäť o zmluvy, ktoré som zdedil od Kubiša a neviem o žiadnych nevýhodných zmluvách, ktoré by podpísalo moje vedenie. Jedine, ak Rybníček vo svojom výroku anticipoval aj svoje budúce zmluvy.
Výnosy z reklamy sa zvýšili nie vďaka mimoriadnemu skvalitneniu programu -- sledovanosť STV nebola vyššia ako v časoch môjho účinkovania, ba v prípade spravodajstva STV výrazne nižšia než v rokoch 1999 -- 2002. Zvýšil sa však reklamný balík peňazí pre televízie a hlavne STV si začala svoju reklamu predávať sama a nie prostredníctvom media reprezentative. Prečo tak nebolo skôr -- lebo nás predtým opäť zväzovala Kubišova nevypovedateľná zmluva s IP. Jej účinnosť sa skončila práve v čase nástupu Rybníčka. To, že si media reprezentative vždy zoberie z uzatvorených zmlúv svoj nie malý odštep, netreba ani laikovi zvlášť vysvetľovať.
A ešte niekoľko slov k toľko pertraktovanému odstupnému. Krátko pred podpísaním kolektívnej zmluvy bola Radou STV schválená nová organizačná štruktúra ako výsledok reinžinieringu STV. Bolo prianím rady, aby bol proces ukončený a stabilizovaný v zmysle odporúčaní audítora Deloitte a Touche, čo však zároveň znamenalo, že do schválenej a stabilizovanej štruktúry sa už nemalo nijako zasahovať. Každý zásah si vyžadoval (v zmysle platného zákona o STV) predchádzajúci súhlas rady. Inými slovami povedané -- akékoľvek prepustenie manažéra na ktoromkoľvek stupni riadenia si tiež vyžadovalo súhlas Rady STV.
Rada zároveň trvala nielen na dokončení reinžinieringu a kontrolingu, ale i pokračovaní týchto procesov v budúcnosti, teda, aby boli efektívne využívané finančné zdroje. V takomto prípade potreba stabilizácie manažérskych postov bola viac ako nutná a aj o tom bolo spomínané odstupné, nakoľko išlo o ľudí dva roky pripravovaných na nové úlohy.
Mimochodom Rybníček v súdnych sporoch so zamestnancami prehral omnoho viac peňazí, než by musel vyplatiť na tzv. odstupnom a je na škodu veci, že tieto procesy po svojom príchode zrušil. V rámci nich sme prepustili cca 560 ľudí bez toho, aby sme dostali na to čo len korunu zo štátneho rozpočtu. Počet pracovníkov sa mal v konečnom dôsledku ustáliť na počte 1 800, pričom sa prepočítavali všetky možnosti externých zdrojov. Bezbrehé prepúšťanie totiž zvyčajne neosoží organizácii a outsourcing je výhodný len vtedy, keď v externom prostredí môžeme tie isté služby nakúpiť lacnejšie.
Výsledkom Rybníčkovho prepúšťania bolo síce radikálne zníženie stavov, ale preplácali sa externé služby -- kompletné osobné náklady na interných a externých pracovníkov vzrástli dvojnásobne. Takže namiesto šetrenia, rozhadzovanie peňazí. Peňazí z mimoriadnych dotácií štátu, ako i zo zvýšenia koncesionárskych poplatkov. A tie sa radšej mohli použiť na výrobu vlastného programu. Aj v časoch finančnej núdze sme každoročne pripravili minimálne 12 celovečerných televíznych filmov a inscenácií a približne 60 dokumentárnych filmov ( stačí sa pozrieť do archívu).
Prečo teda rada trvala na mojom odvolaní, keď sama rozhodovala o tom, či niekto dostane odstupné alebo nie, a keď v iných štátom kontrolovaných podnikoch bolo odstupné niekoľkonásobne vyššie, a bez postihu vtedajšia vedenia? Odpoveď hľadajme v blížiacich sa parlamentných voľbách 2002.
Dve strany vládnej koalície (SDĽ, SOP) v dlhodobých preferenciách klesli pod prah zvoliteľnosti. Z pohľadu budúcnosti by bolo iste príjemnejšie mať na poste riaditeľa STV vlastného kandidáta. Pripočítajte si k tomu moje známe nezhody s premiérom Dzurindom, ako i so šéfom Výboru pre kultúru a médiá NR SR a moje odvolanie bolo spečatené.
Na osvieženie pamäti -- Rada STV a Výbor pre kultúru a médiá NR SR odporučili, aby bol bez výberového konania na tento post zvolený na plné funkčné obdobie Marián Kleis, riaditeľ Košického štúdia, aká to náhoda -- bývalý člen SOP. Na záver len toľko: Je dlhodobo príznačné, že o postoch riaditeľov STV zväčša rozhoduje špekulatívne politikárčenie, ktoré je často nielen nezodpovedné, ale i nebezpečné pre ďalší osud a napredovanie tejto inštitúcie. A občan -- koncesionár? Má v tomto boji jedinečné postavenie -- postavenie rukojemníka, ktorý je pravidelne ignorovaný zo strany politických špičiek.
Milan Materák, bývalý ústredný riaditeľ STV