Slovensko sa v minulom roku prepracovalo z pozície piateho najchudobnejšieho člena Európskej únie na štvrtú priečku. Krajinou, ktorá nás v blahobyte prepočítanom na jedného obyvateľa predbehla, bolo Estónsko - jeden z troch štátov, ktorých ekonomický rast prekonáva ten slovenský. Ďalšími sú zvyšné dva pobaltské "tigre". Litva nám pomaly začína dýchať na krk, zatiaľ čo najdynamickejšie sa rozvíjajúce Lotyšsko sa chystá každým rokom odovzdať prívlastok najchudobnejšieho člena únie ťažkopádnejším Poliakom...
Hoci sme po vlaňajšku zostali zdanlivo chudobnejší, treba tento vývoj interpretovať ako potvrdenie správnosti cesty, ktorú Slovensko nastúpilo, keď si vzalo príklad z Estónska. Kedysi chudobný satelit Moskvy ešte v 90. rokoch zaviedol rovnú daň a vybudoval druhý pilier dôchodkového systému. Rozpočtový deficit je pre krajinu neznámy pojem. Štátik je svojou informatizáciou príkladom pre celú Európu: aj keď ráta iba 1,3 milióna duší, bez problémov uživí štyroch mobilných operátorov. Dane sa podávajú cez internet, s ktorým ľudia vyrastajú od detstva. Asi na 600 miestach sa dá bezplatne a bez drôtov pripojiť do siete.
To je príklad, ktorým by sa malo aj naďalej inšpirovať Slovensko. Nie prežitými presocializovanými systémami francúzsko-nemeckého typu. Vývoj za ostatné roky je totiž jednoznačný: slovensko-pobaltská svorka sa z chvosta pelotónu tvrdohlavo blíži k celoeurópskemu priemeru, zatiaľ čo západoeurópske mamuty nám bežia oproti kritizujúc nás za viac reformnej odvahy.
StoryEditor