Zlatý vek zlodejov

Sú oblasti ľudskej činnosti, kde ak si človek neukradne, jednoducho nemá. Nemusíte byť rovno profesionálnym zlodejom, stačí byť novinárom či spisovateľom. Studnice vlastnej nápaditosti majú obmedzené zdroje, a tak treba neustále chodiť niekam sa inšpirovať. Pamätá na to aj autorský zákon, ktorý trestá iba tých, čo kradnú neobratne.
Absurdný, ale z finančného hľadiska pochopiteľný spor práve prebieha s autorom bestselleru Da Vinciho kód. Autori špekulatívnej knihy o svätom grále po niekoľkých rokoch zistili, že by mohli skúsiť Dana Browna podojiť. Ten sa vďaka variácii ich príbehu o Ježišovi a Márii Magdaléne stal multimilionárom. Väčšiu šancu na zbohatnutie než konečný výrok súdu im dáva nádej, že sa Brownovi právnici vyberú cestou Michaela Jacksona v jednom z jeho pedofilných sporov a ponúknu štedré mimosúdne vyrovnanie. Šanca, že to urobia, je však malá, autorský zákon chráni skôr formu než samotný obsah a preberanie myšlienok bolo doteraz vždy legálne.
Ak by Brown prehral, mohol by sa roztočiť kolotoč státisícov žalôb. Jeho kniha evidentne čerpá z desiatok iných zdrojov, pretože je plná kultúrnych odkazov a interpretácií. A rovnako to robia knihy tisícok iných autorov a články miliónov novinárov. Tvorivé prekrádanie sa stalo chrbtovou kosťou tzv. postmoderny, keď sa už nikto netvári ako prvý človek na svete a verejne priznáva svoju nepôvodnosť. Nie každý článok či kniha môže mať na záver dlhý zoznam použitých zdrojov. Ale je mimoriadne naivné očakávať, že by tam nemohol byť. Recyklácia sa oveľa viac než v životnom prostredí ujala v písaní. Jedinou podmienkou je kradnúť inteligentne.