Slovensko je druhou krajinou v Európe s najvyšším odvodovým zaťažením obyvateľstva. Preto je zníženie odvodového zaťaženia prirodzenou požiadavkou zamestnávateľov. Zaujímavou a cennou skúsenosťou Slovenska je zavedenie nového systému v oblasti nemocenského poistenia.
V roku 2003 bola u nás miera pracovnej neschopnosti 5,117 percenta. Dlhé roky sa ju nedarilo znižovať administratívnymi riešeniami. Podobné problémy majú aj susedné krajiny, napr. Česká republika, kde percento dočasnej pracovnej neschopnosti neustále stúpa. Zníženie odvodov na nemocenské poistenie a zároveň prenesenie vyplácania nemocenských dávok v prvých dňoch dočasnej pracovnej neschopnosti na zamestnávateľa -- to bol ten zásadný systémový krok v oblasti nemocenského poistenia na Slovensku, ktorý priniesol vlani presvedčivé výsledky. Na nemocenských dávkach sa vyplatilo takmer o štyri miliardy korún menej ako v roku 2003. Pracovná neschopnosť klesla na 3,666 percenta, čiže o 1,451 percenta. Znížil sa aj počet novo hlásených prípadov dočasnej pracovnej neschopnosti -- o 579 235. V roku 2004 absentovalo na pracoviskách z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti o 32 469 zamestnancov menej ako rok predtým. Stále však pretrvávajú pomerne veľké rozdiely medzi jednotlivými okresmi Slovenska. Tieto čísla jasne ukazujú správnosť systémového kroku prenesenia vyplácania nemocenského na zamestnávateľa počas prvých dní dočasnej pracovnej neschopnosti.
Položme si však otázku, či sme naozaj odstránili iba tzv. biologicky neodôvodnenú dočasnú pracovnú neschopnosť, ktorá veľmi často "rieši" napr. nezamestnanosť v niektorých regiónoch Slovenska alebo ide aj o iné súvislosti. Svoj vplyv má určite aj zdravotnícka reforma, o čom svedčí aj napr. celkový pokles návštev u lekára. Po zavedení zmeny nemocenského poistenia do praxe sa stretávame s novým javom. Zamestnanci si počas chorôb s krátkym trvaním (ide najmä o ochorenia dýchacieho traktu, napr. chrípku) buď volia samoliečbu, alebo si čerpajú dovolenku, aj keď sa liečia podľa odporúčaní ošetrujúceho lekára. Obidve riešenia skrývajú v sebe určité nebezpečenstvo: namiesto správnej liečby, keď je často nutné fyzické šetrenie a oddych, je zamestnanec v práci. Môže sa to neskôr prejaviť na zhoršení zdravotného stavu alebo komplikáciami, ktoré v prípade správnej liečby nehrozia. Dovolenka je určená na zotavenie pracovnej sily a je veľmi potrebná najmä pre dlhodobé udržanie dobrej psychickej i fyzickej kondície. Preto ďalšie predĺženie obdobia, keď zamestnávateľ bude vyplácať nemocenské dávky, vyvoláva určité otázky: nezhorší nečerpanie dovolenky na regeneráciu pracovnej sily pre liečbu krátko trvajúcich ochorení zdravotný stav populácie v dlhodobom meradle? Domnievam sa, že treba skúmať aj tieto súvislosti. V krátkodobom horizonte sa to pravdepodobne neprejaví, ale o niekoľko rokov sa bude chorobnosť zvyšovať a potom už administratívne riešenia nepomôžu. Do úvahy treba tiež brať riziká chronicky unaveného zamestnanca, ktorý nevenoval dostatočný čas svojej regenerácii. Preto si myslím, že súčasná podoba riešenia vyplácania nemocenského je správna a netreba ju meniť.
--
Dovolenka je určená na zotavenie a je veľmi potrebná na udržanie dobrej psychickej i fyzickej kondície.