Sektárske násilie alebo lepšie povedané prebiehajúca občianska vojna v Iraku začína gradovať. Rozsudok nad bývalým irackým diktátorom Saddámom Husajnom založil apokalyptické zdroje nepokoja. Frustrovaná sunnitská menšina stratila okrem vplyvu na moc v krajine aj symbol politickej autority.
Rozsudok jasne poukázal, že americká administratíva stráca kontrolu nad situáciou v Iraku. Nielenže si nevie poradiť s fundamentalistami z Al Kajdy, ale nedokáže zmierniť sunnitsko-šíitské napätie. Po rýchlej a víťazoslávnej ofenzíve sa v duchu inšpirácie z čias konca 2. svetovej vojny americká administratíva rozhodla pre chybný krok -- úplné odstránenie tých ľudí v armáde a bezpečnostných zložkách Iraku, ktorí boli členmi Husajnovej strany BAAS. Namiesto plynulého prechodu týchto príslušníkov -- vo väčšine sunnitov -- do novej mocenskej reality, sa uplatnilo právo víťaza na totálnu čistku. Namiesto hľadania vhodného uplatnenia tejto rozsiahlej, po desaťročia formovanej vládnej štruktúry sa úsilie okupačnej správy sústreďovalo na hľadanie fiktívnych zbraní hromadného ničenia. A v tieni reflektorov veľmocenských vyhlásení o budovaní islamskej demokracie sa kdesi v podhubí sformovalo sunnitské hnutie odporu spolu s Al Kajdou či radikálnymi šíitskými zoskupeniami.
Ďalším kontroverzným postupom bol výber formy vedenia súdneho procesu s Husajnom. Namiesto Medzinárodného trestného tribunálu či vedenia trestného procesu podľa práva USA sa vybralo islamské právo mladej irackej demokracie. Niežeby novovznikajúce súdnictvo Iraku nemalo mať šancu dokázať svoju zmysluplnosť. Genocídy a masové vraždenia, ktoré bývalý diktátor napáchal, si zaslúžia razantné odsúdenie. Každý civilizačný priestor je originálny a potrebuje vlastné pravidlá usporiadania. Územie dnešného Iraku bolo kedysi územím kráľa Chamurapiho, na ktorom vládol jeho prvý zákonník a jeho základná premisa "oko za oko, zub za zub". Aj voľba výberu právneho základu súdneho procesu už nepriamo predurčila znenie rozsudku.
Z historického hľadiska bol dlhodobo politicky úspešnejší sunnitský islam. Dokázal sa pružne prispôsobiť novodobým sekulárnym nacionalistickým prúdom a vedel úspešne odolávať islamskému fundamentalizmu. Dnešná vládnuca (šíitská) elita Iraku sa pod patronátom svetovej veľmoci vydala inou cestou. Rozsudkom nad bývalým prezidentom začala písať iba svoje vlastné dejiny. Žiaľ, zatiaľ poznamenané nepokojom a nestabilitou.
Jozef Brna, publicista