V poslednom čase prebieha bok po boku privatizácia dvoch nie nevýznamných leteckých prístavov v strednej Európe - Budapešť a Bratislava. Vlastne troch - aj Košíc. Na Slovensku je pozornosť investorov zameraná najmä na Letisko M. R. Štefánika v Bratislave. Aj keď asi nie je fér porovnávať letisko Ferihegy v Budapešti, ktorým za prvých šesť mesiacov tohto roku prešlo viac ako 3,5 milióna cestujúcich, s Bratislavou s pol miliónom cestujúcich, trúfam si tvrdiť, že bratislavské letisko má minimálne rovnakú šancu hrať v stredoeurópskom priestore úlohu významného leteckého bodu. A to bez ohľadu na minulý trestuhodne zanedbaný investičný rozvoj infraštruktúry letiska a blízkosť medzinárodného letiska Schwechat vo Viedni (za polrok prepravilo 7,3 milióna pasažierov).
Z bratislavského letiska je možné vybudovať plnohodnotný dopravný uzol, ktorý bude ťažiť zo synergie prevádzky nízkonákladových i klasických dopravcov, charterovej a nákladnej dopravy a kombinácie krátkych a diaľkových liniek. Bratislava ako hlavné mesto má konečne šancu vybudovať letecké spojenie do všetkých významných leteckých bodov v EÚ, vyhnúť sa osudu malého sekundárneho letiska. Prínos pre rozvoj regiónu bude nespochybniteľný, od prílevu zahraničných investícii, cez rozvoj turistického ruchu, až po tvorbu nových pracovných miest.
Tieto príležitosti sú však nebezpečné pre najbližších susedov. Tým, koho bude najviac bolieť hlava z rozvoja letiska v Bratislave, je nepochybne viedenské letisko. To sa v prebiehajúcej privatizácii paradoxne považuje za veľkého favorita. Jeho snahou logicky nemôže byť nič iné, než dostať pod kontrolu rozvoj bratislavského letiska, udržiavať nižšiu úroveň služieb a pretvoriť tak bratislavské letisko na druhotný letecký prístav určený najmä pre nízkonákladové letecké spoločnosti a cestujúcich z nižších príjmových skupín, o ktoré Schwechat nemá veľký záujem.
Jasne to naznačuje niekoľko argumentov. Pri pohľade na rozvojový plán viedenského letiska a rozsah investícií v prvej polovici tohto roku je pravdepodobné, že letisko Viedeň vzhľadom na návratnosť investovaného kapitálu nebude mať prehnaný záujem o rozvoj infraštruktúry na letisku, ktoré je doslova "za bukom". Pri takom rozsiahlom rozširovaní zázemia pre nákladnú dopravu na viedenskom letisku je ťažké predstaviť si, že rovnako sa bude rozširovať aj bratislavské letisko. Viedeň pripravuje výstavbu nového terminálu pre cestujúcich a novej pristávacej dráhy. Vlastník letiska bude vyžadovať čo najrýchlejšiu návratnosť vložených investičných prostriedkov a bude "púšťať" akúkoľvek linku do Bratislavy len veľmi nerád. O rozvoji liniek na prestupné letiská leteckých aliancií konkurujúcich Star Aliancii, do ktorej patria Austria Airlines, ani nehovoriac. Rovnako nemožno očakávať, že sa do Bratislavy dostanú niektoré činnosti s vysokou pridanou hodnotou, napríklad údržba lietadiel. A napokon, aj keď 13 percent cestujúcich prepravia cez Viedeň nízkonákladoví dopravcovia, viedenskému letisku chýbajú skúsenosti s agresívnymi nízkonákladovými leteckými spoločnostiam typu Ryanair a easyJet.
Celá situácia však má ešte jeden aspekt, a to politický. Či chceme alebo nie, "privátne" letisko Schwechat je z významnej časti pod kontrolou komunálnych politikov mesta Viedeň, Dolného Rakúska a ich voličov - zamestnancov letiska. Ak dôjde k akémukoľvek významnému výkyvu v leteckej doprave, ktorý bude vyžadovať úsporné opatrenia na letisku, títo politici budú stáť pred otázkou, kde sa bude prepúšťať - vo Viedni alebo v Bratislave? Odpoveď na tuto otázku je ďalším argumentom, prečo je pre bratislavské letisko lepšie viedenskému konkurovať.
Autor bývalý riaditeľ letiska Praha - Ruzyně.