Je zarážajúce, koľko ľudí ale aj ekonómov si myslí, že ekonomika iba rastie. A že centrálne banky sú tu od toho, aby zabezpečovali jej stabilitu. No stáročná história finančných trhov ukazuje, že ekonomické cykly tu vždy boli a vždy budú – obdobia ekonomického rastu striedajú recesie, a väčšie či menšie finančné krízy. Centrálne banky majú iba limitované možnosti, ako s nimi naložiť.
Posledný flip-flop Dragiho a Powella ukazuje, že centrálni bankári sú dva kroky za trhom. Dlhopisy už mesiace kričia, že centrálne banky sa vo svojom optimistickom pohľade na budúcnosť opäť mýlia.
No ani Powell ani Draghi nie sú platení za to, aby boli pesimistickí. A tak tu máme chaos posledných mesiacov, kedy časť investorov očakáva príchod recesie, no druhá časť verí, že na to je ešte čas.
Nie je to nič prekvapujúce - koniec každého ekonomického cyklu je bojom medzi zhoršujúcou sa realitou a nádejou, že to najhoršie je už za nami. Ekonomický pokles je dlhodobý proces.
Tvorba krízy má svoju logiku. Ekonomický optimizmus prináša väčší záujem o úvery. Nové peniaze podporujú ekonomický rast. Zisky rastú a akciové trhy s nimi. To dodáva optimizmus ohľadom ďalšieho ekonomického rastu. Nezamestnanosť klesá a mzdy rastú.
Investície sa postupne stávajú čoraz menej výnosné, no ekonomické prostredie je pozitívne a tak investori presmerujú reálne investície do investícií finančných. Špekulácia je na vzostupe. Ceny akcií a komodít rastú. Centrálna banka sa cíti povinná zasiahnuť a tak začne zvyšovať úrokové sadzby.
Tvorba dlhu aj napriek tomu pokračuje v raste a to až do chvíle, kým väčšina nového dlhu nesmeruje do špekulácií, väčšinou do trhu nehnuteľností. Trh nehnuteľností sa stal primárnym faktorom, ktorý ťahá ekonomiku. Avšak jeho rast má svoje limity – ako náhle ceny domov a možnosti dlžníkov presiahnu prah bolesti, špekulatívny rast sa zastaví a prichádza k poklesu hodnoty aktív.
So zastavením cien nehnuteľností sa zastaví aj ekonomický rast. Ekonomické dáta sa prudko zhoršia. Záujem o nové úvery poklesne a objavia sa obavy o ich splácanie. Začne trpieť finančný trh – banky sa stanú konzervatívne. Do ekonomiky prestanú prúdiť nové úvery a ekonomika začína ísť z kopca.
Z obáv o pokles ekonomického rastu začínajú klesať dlhodobé úrokové sadzby. Tie ukazujú na nezáujem o reálne investície. Trh akcií je však je stále relatívne vysoko a mzdy tiež, centrálna banka preto udržuje krátkodobé sadzby stále vysoko. Na trhu dlhopisov vzniká inverzia, keď dlhodobé sadzby sú nižšie ako tie krátkodobé. Biznis model bánk trpí, čo ešte viac zhorší dostupnosť likvidity.
Nedostatok likvidity, vyššie náklady prefinancovávania sa a zastavenie rastu nových úverov ďalej spomaľuje ekonomický rast. S ním klesajú firemné tržby a následne zisky. Ich pokles sa začne prejavovať na hodnote akcií. S poklesom hodnoty akcií a nehnuteľností sa znižuje hodnota finančného majetku s ďalším negatívnym vplyvom na ekonomický rast, schopnosť subjektov brať si nové úvery ale aj schopnosť bánk ich poskytovať. Ekonomický pokles akceleruje.
Od vrcholu akcií trvá mesiace, kým sa naakumuluje dostatočne veľký tlak na väčší pokles reálnej ekonomiky. Avšak tento proces, keď raz začne, je prakticky nezastaviteľný. Je jedno, čo robí vláda alebo centrálna banka. Až potom, keď sa náklady na správu dlhu opäť znížia, až potom môže ekonomika začať opäť rásť.
Súčasný ekonomický pokles, pokles firemných ziskov a rast dlhopisov naznačujú, že vrchol súčasného ekonomického cyklu je už za nami. Otázkou je, kde bude jeho dno.
Autor článku je Ronald Ižip, analytik TRIM Alfa