Na konferencii ECB vo Frankfurte v stredu ráno Mario Draghi oznámil, že guvernéri centrálnej banky začínajú mať veľké obavy z toho, že negatívne sadzby v EU nepriniesli požadované účinky a na druhej strane viedli k poklesu marží u väčšiny európskych bánk.
Čistý úrokový diferenciál je totiž v EU pre komerčné banky veľmi nízky – banky platia 0.4 percenta ročne za nadbytočné rezervy v ECB a úroky, ktoré si účtujú na strane pôžičiek sú vďaka rekordne nízkym sadzbám tiež minimálne. Banky preto zápasia s naozaj ťažkou situáciou.
Doteraz ECB obhajovala negatívne úrokové sadzby ako podporné pre infláciu a ekonomiku – ako však vidíme z posledných dát z EU, aj ekonomika, aj inflácia začali v posledných kvartáloch výrazne klesať.
Pre investorov to môžu byť znaky toho, že ani samotná centrálna banka už si nie je istá svojou vlastnou politikou, čo neznačí nič pozitívne do budúcna.
ECB počas marcového zasadnutia znížila odhady rastu ekonomiky, aj inflácie, pričom Draghi a spol. potvrdili, že sadzby tento rok hore nepôjdu. V roku 2018 ešte ECB vehementne tvrdila, že po lete 2019 zvýši sadzby. Trh však aktuálne čaká jedno zníženie sadzieb v EU (podľa derivátových kontraktov), čo by bankám ešte viac znížilo ich marže.
Jediný reálny krok, ktorý ECB môže urobiť pre komerčné banky je po vzore Japonska, a to taký, že zavedie takzvané rozdelenie depozitov v ECB na rôzne úrovne a niektoré z týchto úrovní nebudú úročené súčasnou negatívnou sadzbou 0.4 percenta ročne. To by však potvrdilo fakt, že ECB pravdepodobne zníži sadzby, alebo ich nechá na nule po veľmi dlhú dobu – čo je v súčasnosti v rozpore s forward guidance centrálnej banky. Jej predpovediam už však aj tak nikto veľmi neverí.
Zdá sa, že Mario Draghi bude prvý (avšak možno nie posledný) šéf Európskej centrálnej banky, ktorý počas svojho obdobia nezvýši úrokové sadzby. Šéfovskú stoličku by mal odovzdať na jeseň a Európska ekonomika pravdepodobne nebude v tom čase v dobrom stave – jeho nástupcu tak čaká ťažká úloha. Vyzerá to tak, že bude pokračovať v uvoľnenej monetárnej politike, nakoľko ECB stále tvrdí, že má stále veľké množstvo nástrojov na podporu ekonomiky.
Vzhľadom na pomerne prísne podmienky posledných TLTRO programov, ktoré asi banky vo veľkom nevyužijú; nedostatok niektorých dlhopisov na kúpu ak by sa obnovilo QE a sadzby na nule až v zápore tak môžeme rozmýšľať, čo by ešte ECB mohla zaviesť na podporu ekonomiky, keď päť biliónov EUR na súvahe ECB zatiaľ ničomu dlhodobému nepomohlo.
Autor článku je Peter Bukov, analytik Škola Tradingu