Japonsko cez lacné peniaze a ETF de facto nakupuje podiely v japonských firmách. Nedávno sa stalo majoritným akcionárom v ďalších 23 spoločnostiach ako napríklad Nidec, Fanuc, Omron prostredníctvom ETF.
V prvom štvrťroku 2019 tak patrila medzi TOP 10 akcionárov už v 49,7 percent zalistovaných japonských spoločnostiach. A v tomto druhu nezmyselného stimulu chce pokračovať.
Guvernér japonskej centrálnej banky Kuroda sa v parlamente „preriekol“, keď najprv povedal, že nákup ETF je kvôli stabilite akciového trhu a následne sa opravil, že myslel snahu dosiahnuť „cenovú stabilitu“.
To je ale trošku rozdiel. Jeho prvý výrok zodpovedá otáznemu správaniu svetových centrálnych bánk (napr. Fed v decembri/januári), ktoré má veľa kritikov. Lenže BoJ tento postup dohnala do extrému.
Dlhodobo nízke sadzby
Japonská centrálna banka dlhodobo udržuje nízke úrokové sadzby. Od roku 2016 je stanovená záporná úroková sadzba na úrovni -0,1 percenta. Po 90. rokoch sa začalo s masívnym znižovaním úrokových sadzieb, no už od prelomu rokov 1994-95 udržuje svoj „stav“ pod dve percentá.
Popritom za posledné roky BoJ stimuluje verejný, ale aj súkromný sektor a možno povedať, že tieto zásahy sú už „cez čiaru“. Japonský model, politika veľmi lacných peňazí a tlačenie neprimerane veľkého množstva peňazí ako ekonomický stimul má svoje medze.
„Znárodňovanie“ súkromných podnikov
Svojim spôsobom vidíme „znárodňovanie“ súkromných podnikov centrálnou bankou. Japonská centrálna banka vlastní neuveriteľných 75 percent všetkých japonských ETF, keďže centrálna banka stále pokračuje v stimulácii sektora kupovaním domácich akcií ako súčasť programu svojej menovej politiky.
Podľa Zerohedge sa Bank of Japan stala majoritným akcionárom približne v 40 percent zalistovaných spoločností. Podľa kalkulácií Nikkei v tom čase bola banka jedným z top 10 akcionárov v 1446 zalistovaných spoločnostiach z celkovo 3 735.
To bolo však minulý rok, tento rok sú to horibilnejšie čísla. BoJ vlastní viac ETF (teda nepriamo viac akcií) a má väčšie podiely. V absolútnych číslach to predstavuje 250 miliárd dolárov v ETF.
Ekonomický rast je vyvolaný hlavne dotáciami a stimuláciou, čo by nebolo na škodu, keby tento model fungoval obmedzený čas. Pokiaľ však ekonomika rastie len kvôli týmto faktorom, menší kolaps v krajine alebo nejaký problém by zanechal značnú stopu. Ostáva teda len donekonečna tlačiť peniaze, aby sa všetko zlé a potenciálne hrozby vykryli.
Nasledujúci graf nám ukazuje rozdiel medzi celkovými ETF a a ETF vlastnenými BoJ. Čísla sú alarmujúce.
Nanešťastie je tu aj silná paralela s EÚ. V únii sme v sčasti patovej situácii: zvýšenie sadzieb by zvýšilo úroky vysoko zadlženým krajinám a zníženie sadzieb by na druhej strane takisto uškodilo ekonomike.
Pokiaľ sa situácia v ECB nezmení a nedôjde aspoň k nejakému logickému riešeniu, ktoré by mohlo síce z krátkodobého hľadiska ekonomike uškodiť, ale z dlhodobého pomôcť, tak pravdepodobne aj v EÚ nastúpi japonský model. Čiže svojim spôsobom znárodňovanie súkromného majetku v praxi. To však rozhodne nie je žiadna výhra...
Autor článku je Patrik Mackových, analytik TopForexu