Štát, súkromný kapitál a monopol

Minulý týždeň sa v Bratislave konalo stretnutie ministrov Stredoeurópskej iniciatívy. V cykle seminárov bol jeden panel venovaný energetike. V rámci sekcie Prirodzené monopoly -- sieťové odvetvia -- štátny alebo súkromný vlastník? na ňom vystúpil aj predseda Predstavenstva Slovenského plynárenského priemyslu Philippe Boucly. V príspevku hodnotil partnerstvo štátu a súkromného kapitálu v podnikoch sieťových odvetví ako veľmi prospešné. Ako ďalšie pozitíva kooperácie verejného a súkromného sektora v SPP uviedol vklad špecifického plynárenského know-how, skúsenosti strategických investorov s fungovaním na trhu EÚ, jednoduchšiu integráciu na európsky trh s plynom, a to, že SR navyše každoročne získa z daní a dividend pochádzajúcich z SPP približne 400 miliónov eur (15,5 miliardy Sk).
Jednou vetou môžem za odberateľov dodať, že podnikatelia nepovažujú partnerstvo štátu a súkromného kapitálu v podnikoch sieťových odvetví za prospešné pre odberateľov, pretože tí sa kvôli upevňovaniu monopolného postavenia regulovaných subjektov stali ich rukojemníkmi. Pán Boucly si zjavne neuvedomuje, že nie je úlohou prirodzených monopolov naháňať prostriedky do štátneho rozpočtu formou dividend. Na Slovensku sme sa kvôli neexistujúcej liberalizácii dostali do stavu, keď priemyselní odberatelia majú najvyššie ceny plynu z okolitých krajín. To je dôsledok nepochopenia pôsobenia monopolných firiem na trhu. Postavenie monopolných regulovaných podnikov na Slovensku je také, že na úkor odberateľov dosahujú neprimerané zisky, a to aj v porovnaní s podobnými spoločnosťami v zahraničí. Svedčí o tom aj hospodárenie materských spoločností SPP (rentabilita tržieb SPP za rok 2004 bola 31 percent, rentabilita tržieb E.ON Ruhrgas za to isté obdobie 6,7 percenta a Gas de France bola 5,8 percenta).
Partnerstvo štátu a súkromného kapitálu v podnikoch sieťových odvetví je veľmi prospešné na vyťahovanie neprimeraných ziskov od priemyselných odberateľov a obyvateľstva. Za absolútneho monopolu, neexistencie efektívnej konkurencie, nezverejnených privatizačných zmlúv a riadenia firmy menšinovým akcionárom sa súkromný kapitál v SPP má ako v žiadnej inej krajine. Nečudo, že si pochvaľuje partnerstvo so štátom, ktorý mu prenechal voľné pole pôsobnosti. Vydávanie nehoráznych ziskov SPP za výsledky vkladu špecifického plynárenského know-how v situácii, keď akcionári inkasujú miliardy za to, že cez územie Slovenska vedú už desaťročia rúry s plynom bez ich akejkoľvek zásluhy, je zlý vtip.
Stojí za povšimnutie neustále zdražovanie plynu bez toho, aby bola jasná nákupná cena a podmienky jeho získavania z Ruska. Dlhodobé zmluvy na odber zemného plynu z Ruska nie sú výsledkom súčasných vlastníkov, ale výsledkom práce štátu ako bývalého 100-percentného vlastníka spoločnosti. Slovenský plynárenský priemysel je monopol a monopolom zostane. Malo by byť povinnosťou zverejniť nákupné ceny plynu tak, aby bola jednoznačná cenová stratégia spoločnosti. Aj to by bol krok k transparentnosti.
Príkladom ochrany odberateľov je pre nás v súčasnosti Česká republika. Tam ceny plynu práve pre bezdôvodné zvyšovanie cien monopolným dodávateľom začal opäť plne regulovať štát, a to aj pre podnikateľov.
Úlohou štátu je vytváranie priaznivého podnikateľského prostredia, čo v prípade monopolných a dominantných firiem znamená ochranu spotrebiteľov pred ich svojvôľou a dosahovaním neprimeraných ziskov. Výška ziskov monopolných subjektov a rentabilita, s akou tieto firmy na Slovensku podnikajú, svedčí o tom, že je v tejto oblasti ešte veľa čo naprávať.
Autor je výkonný riaditeľ Klubu 500