S blížiacimi sa parlamentnými voľbami sa do pohybu dostáva aj stranícka predvolebná mašinéria. Skrátený čas na prípravu volebných stratégií prinútil strany okamžite konať. Volebné štáby už naplno pracujú, začala sa bitka nielen o voličov, ale aj o nákup médií, cez ktoré budú ľudí oslovovať. Odborníci už dnes odhadujú, že kampaň nebude lacná. Práve naopak, v prípade dvoch najväčších rivalov - Smeru a SDKÚ - sa jej cena môže vyšplhať až k hranici sto miliónov korún. Práve tieto dve strany zatiaľ odmietajú zverejniť sumy, ktoré plánujú obetovať na predvolebnú kampaň. Dôvodom môže byť práve ich výška. Na Slovensku sa strany totiž ešte stále obávajú toho, ako by ich voliči prijali informácie o horibilnej sume, ktorú minú na predvolebné guláše a verbovačky. Naši politici často žijú v utkvelej predstave, že ich prezentácia v role radového občana im prinesie viac politických bodov, ako keby ukázali pravdu - v akých autách sa naozaj vozia a koľko peňazí reálne minú v šachovej partii o zisk voliča. Navyše pripomínam, že v prevažnej miere pôjde o peniaze nás, daňových poplatníkov. A práve preto máme právo poznať odpoveď na základnú otázku - koľko? Uvedomili si to aj politici v susednom Česku. Ani tamojší sociálni demokrati sa nehanbili otvorene priznať, že na kampaň minú rovnú stovku miliónov. Mlčanie či hranie sa na chudobných by už malo patriť do histórie. Aj keď na druhej strane treba priznať, že v neľútostnom boji medzi Ficom a Dzurindom ide o veľa. A možno aj to je dôvod, prečo práve ich strany mlčia. Neskrývajú sa totiž len pred voličmi, ale najmä jedna pred druhou. Veď každá informácia môže súperovi pomôcť a neznalosť jeho taktiky naopak uškodiť.