Názor: Privatizácia vzdelávania verzus kvalita

Vznikajúce ďalšie verejné a súkromné školy, ako aj pobočky zahraničných univerzít prenikajúce k nám nezvyšujú konkurenciu vo vzdelávaní. Tento proces sa začína podobať aktivitám výrobno-obchodných spoločností. Vzdelanie sa stalo produktom. Musí spĺňať také parametre, aby pritiahlo zákazníkov, ktorými sú dnes naši študenti. Štátne dotácie školám idú skôr cez počty poslucháčov. Prioritne sa tým financuje výučba, iba sekundárne výskum.
Trhový prístup motivuje viaceré školy iba k produkcii absolventov. Niekedy s limitujúcimi kompetenciami, nepostačujúcimi na to, aby sa presadili na súčasnom trhu práce. Nielen naše firmy, ale aj zahraničné spoločnosti, ktoré k nám prišli s nádejou ľahšie získať kvalitné pracovné sily, konštatujú nedostatok niektorých profesií. Komerčné postupy teda negatívne ovplyvňujú tradičné hodnoty vzdelávania. Používajú sa rôzne atraktívne znejúce názvy alebo prívlastky škôl, certifikáty a zavádzajúce rankingové schémy. Výsledkom je neadekvátny dôraz na prestíž, značku, imidž, vrátane tvorby účelovej histórie príslušnej vzdelávacej inštitúcie.
Skutočné univerzity majú nielen šíriť poznatky, ale ich súčasne výskumnou činnosťou produkovať. Intenzifikácia vzdelávania obvykle ide na úkor výskumu. V lepšom prípade sa stáva fragmentovaný i vzdialený od kvalitných výstupov. Solídny výskum a vývoj predpokladá vybudovať kvalitnú infraštruktúru, existenciu špičkových kolektívov a mimoriadne finančné mechanizmy. Znevýhodňuje najmä novšie a menšie vzdelávacie inštitúcie. Niektoré vysoké školy si môžu dovoliť riešiť dokonca jednoduchšie výskumné úlohy iba v spolupráci s inými pracoviskami. Tento často trhovo orientovaný výskum si kladie krátkodobé ciele s okamžite využiteľnými výsledkami. Ich aplikácia v praxi a vo vzdelávaní býva limitovaná privátnym financovaním súvisiacim s priemyselným tajomstvom. Komplikované je niekedy zladiť dlhodobú stratégiu univerzity s relatívne krátkodobými cieľmi partnerov z praxe.
Protichodné nároky na výskum a vývoj, neadekvátna úroveň financovania spolu s ťažko porovnateľnými výstupmi nie sú dostačujúcim podkladom pre kategorizáciu ani popredných univerzít. Rozdiely medzi nimi určite existujú. Žiadna z nich sa nateraz nemôže hrdiť napríklad Nobelovou cenou. Skôr preto konštruktívna spolupráca úspešných kolektívov prospeje našej vede a technike. Iste nie alokácia zvýšených dotácií na vedu iba do niekoľkých účelovo identifikovaných centier. V korektnej súťaži grantmi získané finančné zdroje môžu viesť k tvorbe sietí excelencie, dokonca na medzinárodnej úrovni.
Prijatá koncepcia ekonomiky založenej na vedomostiach musí byť tiež dialógom o ľudských zdrojoch. Nové poznatky a technológie prioritne produkujú technicky a prírodovedne orientované odbory. Zohrávajú tak kľúčovú úlohu v znalostnej ekonomike a pri realizácii tejto vízie. Marketingová orientácia rozrastajúcich sa vzdelávacích inštitúcií uľahčuje cestu k získaniu diplomu alebo iného dokladu o vzdelaní. Dôsledkom toho je tiež klesajúci záujem maturantov o teoreticky náročnejšie, aj keď perspektívnejšie štúdium. Najmä súkromné a zahraničné školy orientované na finančný profit nemajú ambície vzdelávať v inžinierskych profesiách.
Zisk a vyrovnaný hospodársky výsledok by nemali byť hlavným poslaním najmä verejných vysokých škôl. Skôr na pozadí výskumu poskytované kvalitné vzdelávanie, ktoré vyžaduje stratégia rozvoja krajiny. Keďže voľný trh v tejto oblasti nefunguje dokonale, dôležitý je dirigent, aby aspoň väčšina hrala korektne. Mohol by mať formu kontraktu, regulujúceho alebo, naopak, motivujúceho vybrané profesie a kvalitných študentov.