V rámci politických debát sme svedkami tvrdení, ktoré sa berú ako fakty, nad ktorými nie je potrebné sa zamýšľať. Rád by som sa pristavil pri jednom z nich, ktoré získava na svojej domnelej pravdivosti neustálym recyklovaním v novinárskych článkoch, vo výrokoch politických analytikov či v internetových diskusiách. Ide o všeobecne rozšírené presvedčenie, že preferencie Smeru boli vždy diametrálne odlišné od ich reálnej podpory vo verejnosti. Pri bližšom podhľade možno identifikovať dva najsilnejšie argumenty.
Prvým je skúsenosť, že v parlamentných voľbách 2002, ako aj pri voľbách do Európskeho parlamentu či v regionálnych voľbách dopadol Smer horšie, než avizovali prieskumy verejnej mienky. Keď si to rozmeníme na drobné, zistíme, že rozdiely v preferenciách Smeru pred poslednými parlamentnými voľbami a "tvrdými" číslami boli mierne nad štatistickou odchýlkou. Ako príklad možno uviesť výskum Ústavu pre výskum verejnej mienky pri Štatistickom úrade SR zo začiatku septembra 2002 (17 dní pred voľbami), keď preferencie Smeru boli 15,2 percenta. Pre osvieženie pamäti - Smer skončil v parlamentných voľbách 2002 s 13,5 percenta. Zdá sa preto, že mýtus o dramatických rozdieloch medzi výsledkami prieskumov a reálnymi výsledkami volieb je postavený na hlinených nohách. Ťažko sa bude hľadať aj analógia medzi blížiacimi sa parlamentnými voľbami a výsledkami "minivolieb" do Európskeho parlamentu alebo regionálnej samosprávy. Na voľby do NR SR totiž príde možno až trikrát viac občanov, čo bude nepochybne predstavovať inú skupinu obyvateľstva ako v už spomínaných malých voľbách.
Druhým argumentom bagatelizujúcim význam preferencií Smeru je poukazovanie na vek jeho sympatizantov. Všeobecne sa uvádza, že ho nadpriemerne podporujú mladší ľudia do tridsiatky a tí, ako vieme, majú volebnú disciplínu o niečo nižšiu ako občania nad tridsať rokov. Už menej sa hovorí o ďalších vekových skupinách. Avšak stabilná podpora približne tretiny tridsať- až šesťdesiatročných a pätiny občanov, ktorí prekročili šesťdesiatku, dávajú v tohtoročných voľbách Robertovi Ficovi silné tromfy na úspech. Ak porovnáme pätinovú podporu Smeru zo strany najstarších občanov a štvrtinovú ĽS-HZDS, je zrejmé, že časy, keď medzi dôchodcami kraľoval Vladimír Mečiar, sú nenávratne preč.
Smer je silný hráč, to musí byť jasné jeho stúpencom aj Ficovým oponentom. So záujmom budeme sledovať, do akej miery sa politickí protivníci Smeru budú spoliehať na jeho údajnú slabosť a čakať na splnenie papierových predpokladov o preferenčnom nadhodnotení tejto strany.
Autor je politológ. Pracuje v výskume verejnej mienky.