Politicky prežívajúci mastodont

Daňová a colná správa naplnili plánované ročné daňové príjmy už za jedenásť mesiacov. Vybrali takmer o desať percent viac ako je alikvotná časť roka, absolútne je to asi 18 miliárd korún. Je zrejmé, že je to priamy dôsledok vysokého ekonomického rastu a nepriamy efekt reforiem, okrem iného daňovej. Popri nej, ktorá sa podarila, uviazla reforma správy daní. Nový zákon o územnom členení daňových orgánov by zvýšil efektívnosť výberu a priniesol by úspory. Za hovoria medzinárodné skúsenosti, možnosť hlbšej špecializácie daňových úradníkov, efektívnejšia a objektívnejšia kontrola, racionálne riadenie homogénnejšej štruktúry (dnes je daňový úrad so 14 i 250 pracovníkmi).
Podstata návrhu reformy daňovej správy je v tom, že namiesto dnešných 102 daňových úradov (ktorých sídla sú, mimochodom, explicitne vymenované v zákone) by ich bolo len osem, pôsobnosť by kopírovala kraje. Kompetencie by sa presunuli o stupeň vyššie, akoby na dnešné pracoviská daňového riaditeľstva. Pritom by sa daňový úradník od občana nevzďaľoval, bod kontaktu by sa nemenil, priznanie by odovzdával na tom istom mieste, možno tomu istému úradníkovi ako doteraz. Akurát by sa mu o pár desiatok kilometrov fyzicky vzdialil post, na ktorom sa rozhoduje napríklad o odvolaní alebo úľave na sankcii. A to je dobre, lebo prílišná blízkosť daňového subjektu k človeku, ktorý nerozhoduje na základe exaktných kritérií, škodí. Pritom spravidla nejde priamo o korupciu, ale o zvláštne zaobchádzanie v zákonnom rámci.
Silný odpor reforme daňovej správy kladú tie strany, ktoré majú dobre vybudované územné štruktúry. Tie dokážu nájsť ako-tak odborne zdatného kandidáta a presadiť ho. A cez neho aj svoj vplyv. A teraz by o túto zaujímavú pozíciu mali prísť? Stav vyhovuje miestnym bratstvám, ktoré neraz idú naprieč politickými stranami. Riaditeľ daňového úradu patrí medzi miestny establishment, rovnako ako šéf polície, podnikateľská elita, špičky samosprávy a štátnej správy. Sú to neformálne štruktúry, ktoré spoločnosť spravidla neposúvajú, ale brzdia a otravujú.
Nie je jediný logický, korektný argument, ktorým by sa dal seriózne obhájiť súčasný stav troch riadiacich stupňov a 102 úradov. Reči o tom, že spoločnosť nie je pripravená na centralizáciu, je neobsažný politický balast. Generálna riaditeľka Daňového riaditeľstva Mária Machová odporúča politickým stranám, aby si reformu vzali za volebnú agendu. Strany by na seba prijali záväzok urobiť niečo s nepružným, ťažko riaditeľným molochom. Uspokojenie, že daňové príjmy sa plnia, je falošné -- mohli by sa plniť ešte lepšie. A ozdravilo by sa podnikateľské prostredie, deformované nadštandardnými vzťahmi riaditeľov daňových úradov s daňovými subjektmi.