StoryEditor

Nepočítame s tým, že útok plodí protiútok

03.08.2005, 00:00
V Británii ešte nevedia, či zastrelenie Brazílčana Jeana Charlesa de Menezesa bol nešťastný omyl, alebo polícia konala protiprávne. Zato u nás, na Slovensku, už polícia vyhlásila, že by v podobnom prípade postupovala rovnako. Nie je to dobré znamenie. Dúfajme, že pri prípadnom zákroku by postupovala rozvážnejšie ako pri svojom suverénnom vyhlásení.

V Británii ešte nevedia, či zastrelenie Brazílčana Jeana Charlesa de Menezesa bol nešťastný omyl alebo polícia konala protiprávne. Zato u nás, na Slovensku, už polícia oznámila, že by v podobnom prípade postupovala rovnako. Nie je to dobré znamenie. Dúfajme, že pri prípadnom zákroku by postupovala rozvážnejšie ako pri svojom suverénnom vyhlásení.
Traja britskí policajti v civile, ktorí sa na incidente podieľali, sú preradení do neozbrojenej časti polície. Šéf komisie pre sťažnosti voči polícii povedal: "Ak ľudia nepostupovali podľa zákona alebo výcviku, budú bratí na zodpovednosť." Zisťuje sa, či použitie sily bolo úplne nevyhnutné a úmerné okolnostiam. Zatiaľ je otázne, čo bolo známe alebo čo malo byť známe tým, ktorí operáciu plánovali a riadili. Budú sa skúmať pravidlá známe pod kódom Operácia Kratos, ktoré dovoľujú polícii "strieľať a zabiť", teda napríklad strieľať do hlavy. Treba zistiť, či policajti boli v kontakte s veliteľom, od ktorého potrebujú autorizáciu na zákrok. Vyšetrovanie potrvá ešte niekoľko mesiacov.
Zatiaľ je isté len to, že zomrel človek, ktorý, podľa vyhlásenia britskej polície, nebol zapletený do žiadnych podozrivých aktivít. Najnovšie dokonca vyšlo najavo, že pri úteku nepreskakoval turniket na stanici metra, ale dnu sa dostal normálnou cestovnou kartou. Neuposlúchnutie príkazu polície a pokus o útek je trestné. Nemá však ísť o trest smrti s okamžitou popravou. Pri každom zákroku polícia neustále analyzuje situáciu. V prípade Brazílčana pravdepodobne zlyhali vyšetrovacie zložky, ktoré identifikovali nesprávneho podozrivého. Môže sa to stať, a preto sú tu ďalšie poistky. Keď ich policajti pri zásahu nerešpektujú, stane sa tragédia. Neobstojí argument, že polícia konala pod stresom, ani ten, že prenasledovaný bol terorista. Nebol. De Menezes bol obyčajný elektrikár.
Každé policajné či vojenské použitie sily má pravidlá. U nás ich upravuje zákon o Policajnom zbore. Pri použití zbrane je polícia "povinná dbať na opatrnosť, aby nebol ohrozený život iných osôb a aby zákrok čo najviac šetril život osoby, proti ktorej smeruje". Znamená to, že ak sa polícia rozhodne dať prednosť druhej časti vety zákona, a nešetriť život prenasledovanej osoby, o to viac sa musí zodpovedať, či naozaj bol páchateľ okamžitou hrozbou pre životy iných.
V praxi, ako sme ju poznali doteraz, nebolo zvykom hneď strieľať, a už vôbec nie smrteľne. Použitie sily je totiž povolené len vtedy, ak už neexistuje iná možnosť. Okolnosti sa zmenili, svetom otriasajú útoky samovrahov na civilistov a my všetci máme strach. Okrem toho, že strach je presne to, čo teroristi chcú v nás vzbudzovať, mali by sme sa rozhodnúť, v akej spoločnosti chceme ďalej žiť. Či v takej ako v Izraeli, pretože od izraelskej polície pochádza rada strieľať hneď do hlavy, alebo v takej ako doteraz, v ktorej si môžeme dovoliť ctiť napríklad prezumpciu neviny. Pri zákroku polície preukázanie viny ešte nemusí byť isté.
Dilema má riešenie. Je ním policajný výcvik. Práca polície je náročná a zodpovedná a nemôže ju robiť hocikto. Neustále sa treba rozhodovať, ako postupovať správne. Zdeňek Náchodský, český súdny znalec v odbore kriminalistika so zameraním na sebaobranu, služobné zákroky a boj zblízka, hovorí, že polícia ide do ulíc nepripravená. Policajti sa naučia hmaty, údery a kopy, trénujú streľbu a manipuláciu so zbraňou, ale nie sú vedení k taktickému mysleniu, ktoré im umožňuje nacvičené techniky využiť. V Česku na päť útokov pripadajú dvaja zranení policajti. Náchodský spomína na skúsenosť, keď sa náhodou priplietol do krčmovej bitky. Privolaní policajti ju chceli zlikvidovať obuškami, ale Náchodský odbehol k vypínaču a jednoducho vypol svetlo. V zmätku sa bitkári začali trúsiť von, kde ich hliadka jedného po druhom bez násilia zadržala.
V Londýne pri zatýkaní potenciálnych páchateľov bombových útokov došlo hneď k dvom chybám. Prvá sa stala, keď sedemkrát strelili do hlavy nevinného človeka a druhá, keď policajt strieľal elektrošokovým taserom na muža, ktorý kričal, že odpáli nálož, ktorú má na sebe. Taser je typ zbrane, ktorou policajt mohol s veľmi veľkou pravdepodobnosťou bombu aktivovať.
Ak by sme chceli zaviesť do praxe strieľanie do hlavy, okamžitú fyzickú likvidáciu páchateľa, políciu je potrebné vyškoliť. Mnohí policajti majú schopnosť presne zasiahnuť, ale len minimálne percento z nich má výcvik na správne posúdenie situácie a dokáže tak urobiť. Navyše konanie páchateľov sa prispôsobuje nepriateľom. Takže je možné, že po udomácnení pravidla okamžitej likvidácie začnú páchatelia, vedomí si svojho zločinu, okamžite strieľať alebo odpaľovať sa, len čo políciu zbadajú.
Pred pár rokmi sa hitom najefektívnejšej metódy vyšetrovania stalo mučenie. Okrem ľudskoprávnych organizácií tiež mnohí neprotestovali: veď zločinci si to zaslúžia, tak nech povedia informácie, ktoré polícia potrebuje. Okrem toho, že takéto konanie je protiprávne a svojvoľné, pretože niet objektívnych pravidiel koho, koľko a kto môže mučiť, má neželaný účinok. Jeho výsledkom je, že v mnohých krajinách dnes mučia každého, kto sa dostane do cely policajného zadržania. Ale krajiny, práve ako Veľká Británia, sa spamätali, a zrazu objavili oveľa legálnejšiu efektívnu metódu vypočúvania -- kladenie otázok. Ak páchateľ klame, zamotáva sa do nepresných a odporujúcich si odpovedí. Nakoniec zostala zachovaná demokracia aj efektívne vyšetrovanie.
Prípad zastreleného Brazílčana ohrozuje nás všetkých. Pozorné a nezávislé vyšetrenie okolností je dôležité na udržanie práva zákona, a najmä neozbrojeného spôsobu života. V Brazílii sa 63 percent zabití stane v prestrelkách. Strieľajú po sebe gangy, polícia a zločinci, alebo tí, ktorí si chcú popri policajnom zásahu vybaviť s niekým účty. Nestrieľa sa na strelnici, ale medzi domami a ulicami, takže civilisti sú iba poľutovaniahodnými omylmi.
Vo Veľkej Británii, kde odborníci už riešia problém, že deti sa cestou zo školy nerozprávajú o tom, koho pôjdu zbiť, ale koho pôjdu zabiť, by mali byť s policajným pravidlom strieľania do hlavy opatrní. Výsledkom protiteroristických opatrení nakoniec môže byť len viac guliek lietajúcich po ulici.

menuLevel = 2, menuRoute = finweb/komentare-a-analyzy, menuAlias = komentare-a-analyzy, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
05. máj 2024 01:44