Koniášovia

Možno si povedať, že celá vec sa dobre skončila. Afganca Abdula Ráhmána prepustili z väzenia. Vraj mu "haraší". Dostal sa za mreže za to, že prestúpil z jedinej správnej viery na inú. Hrozil mu, a v podstate stále hrozí, trest smrti. Bývalí spoluverci ho chcú zabiť, lebo si myslí niečo iné, verí v niečo iné, svätí niečo iné.
Teraz nejde o to, že jeden človek nepríde o život. Ide o to, ako môže byť nejaké spoločenstvo také neznášanlivé.
Počul som názor, že islam je niekde v 13. storočí a treba si pripomenúť katolícke honby na čarodejnice, upaľovanie kacírov a zabíjanie odpadlíkov. Dobre, nech si lebedia v tých časoch, keď to svet nevidí. Ale čudné je, že návrat do stredoveku, lebo tu nejde len o prípad jedného zbeha, ale napríklad o práva žien, sa deje pod nosom okupačných síl, ktoré túto vládu pomohli nastoliť a svojou prítomnosťou ju udržiavajú. Akosi sa neozývajú tí umiernení moslimovia, ktorí hovoria o tom, že islam je mierumilovné náboženstvo. Náboženstvo môže byť mierumilovné, ale takí nie sú všetci tí, ktorí ho vykladajú. A ak je niečo humánnym a spasiteľským poslaním silných a vyspelých krajín, tak nie nastoľovať a udržiavať režimy, ktoré porušujú tie najzákladnejšie práva. Sú tu najvšeobecnejšie civilizačné hodnoty, ako je právo na život, slobodu slova, rovnosť pred zákonom a rodovú rovnosť. A tu veľmoci často taktne mlčia -- veď aj sú iné záujmy ako ľudské práva.