Načasovanie rakúskeho odsúdenia a uväznenia Davida Irvinga za popieranie holokaustu nemohlo byť horšie. Verdikt nad Irvingom, ktorý prišiel po tom, čo v Sýrii, Libanone, Afganistane, Líbyi, Nigérii a ďalších islamských krajinách pri protestoch proti karikatúram zosmiešňujúcim Mohameda zomrelo asi 30 ľudí, premieňa na frašku tvrdenie, že v demokratických krajinách je sloboda vyjadrenia základným právom.
Nemôžeme dôsledne trvať na tom, že karikaturisti majú právo robiť si žarty z náboženských postáv, ale na tom, že popieranie existencie holokaustu by malo byť trestným činom, áno. Mali by sme stáť za slobodou prejavu. Znamená to, že David Irving má byť oslobodený.
Než ma obviníte z nedostatku pochopenia pre citlivosť obetí holokaustu alebo pre podstatu rakúskeho antisemitizmu, mal by som povedať, že som synom rakúskych Židov. Moji rodičia z Rakúska včas utiekli, moji prarodičia nie.
Mojich štyroch prarodičov deportovali do geta v Poľsku a Československu. Dvoch poslali do poľskej Lodže, a potom ich asi zavraždili oxidom uhoľnatým vo vyhladzovacom tábore v Chelmne. Jeden zomrel v preplnenom a hladom trpiacom gete v Terezíne. Prežila iba moja babička z matkinej strany.
Nemám teda žiadne pochopenie pre absurdné popieranie holokaustu Davida Irvinga, o ktorom tvrdí, že bolo omylom. Podporujem snahy o zabránenie nástupu nacizmu v Rakúsku, aj všade inde. Ako však poslúžime záujmu pravdy, keď zakážeme popieranie holokaustu? Ak stále existujú takí nerozumní ľudia, ktorí popierajú, že holokaust bol, presvedčí ich väznenie tých, ktorí tento názor vyjadrujú? Práve naopak, tým skôr si budú myslieť, že ich posielajú do väzenia za to, že vyjadrujú názory, ktorými nemožno len dôkazy a argumenty vyvrátiť.
Vo svojej klasickej obhajobe slobody slova v diele O slobode John Stuart Mill napísal, že ak sa o určitom názore "úplne, často a bez strachu nediskutuje", stane sa "mŕtvou dogmou, nie živou pravdou". Existencia holokaustu by mala zostať živou pravdou a pred tých, ktorí neveria obludnosti nacistických zverstiev, treba postaviť dôkazy.
Po druhej svetovej vojne, keď sa Rakúska republika usilovne snažila etablovať ako demokracia, bolo rozumné, že rakúski demokrati v rámci prechodného krízového opatrenia potláčali nacistické myšlienky a propagandu. Nebezpečenstvo z toho obdobia je však dávno preč. Rakúsko je demokratický štát a člen EÚ. Napriek občasnému oživeniu protiprisťahovaleckých, ba dokonca rasistických názorov -- čo je, nanešťastie, jav, ktorý sa neobmedzuje na krajiny s fašistickou minulosťou -- neexistuje už v Rakúsku vážna hrozba návratu k nacizmu.
Sloboda prejavu je pre demokratické režimy zásadná a musí zahŕňať slobodu hovoriť to, o čom sú všetci ostatní presvedčení, že je nepravdivé, ale aj to, čo mnohých ľudí uráža. Musíme mať právo slobodne poprieť existenciu Boha a kritizovať učenie Ježiša, Mojžiša, Mohameda aj Budhu, ako sú zachytené v textoch, ktoré považujú milióny ľudí za posvätné. Bez tejto slobody bude ľudský pokrok stále narážať na základnú prekážku. Článok 10 Európskej dohody o ľudských právach a základných slobodách hovorí: "Každý má právo na slobodu prejavu. Súčasťou tohto práva je právo zastávať názory a prijímať a šíriť informácie a idey bez zásahov verejnej moci a bez ohľadu na hranice štátu."
Aby Rakúsko naplnilo toto jasné vyjadrenie, malo by svoj zákon proti popieraniu holokaustu zrušiť. Ďalšie európske štáty s podobnými zákonmi -- napríklad Nemecko, Francúzsko, Taliansko a Poľsko -- mali by urobiť to isté a zároveň zachovať alebo posilniť svoje snahy o informovaní občanov o realite holokaustu a o dôvodoch, prečo treba odmietať rasistickú ideológiu, ktorá k nemu viedla.
Zákony proti podnecovaniu rasovej, náboženskej či etnickej nenávisti sú za okolností, keď cieľom tohto podnecovania je vyvolať násilie alebo iné protizákonné konanie, alebo keď možno také konanie oprávnene predvídať, je niečo iné a so zachovaním slobody vyjadrovať všetky názory sú zlučiteľné.
Až bude David Irving oslobodený, potom sa budú môcť Európania obrátiť na islamských demonštrantov a povedať: "Uplatňujeme zásadu slobody prejavu nestranne, či už uráža moslimov, kresťanov, Židov alebo kohokoľvek iného."
Peter Singer prednáša bioetiku na Princetonskej univerzite. Medzi jeho posledné knihy patrí Writing on an Ethical Life (Spisy o etickom živote) a One World (Jeden svet).
Copyright: Project Syndicate 2006
www.project-syndicate.org