Dôchodková reforma
Dôchodková reforma je hitom slovenskej politiky. Nechajme však bokom spory o tom, či taký alebo onaký dôchodkový systém je lepší. Pozrime sa na fakty.
Fakt prvý. Kým do minulého roku platný zákon predpokladal, že dôchodky sa, zjednodušene povedané, vyplácajú "on-line" z toho, čo ekonomicky činní občania v danom období odvedú Sociálnej poisťovni, nový systém predpokladá, že z prostriedkov občanov pôjde polovica na jeho účet, a teda si bude na svoj dôchodok sporiť, a druhá polovica pôjde tak ako doteraz do Sociálnej poisťovne. Z tejto sumy sa vyplácajú dôchodky starodôchodcov. A bude sa z neho v budúcnosti vyplácať i časť jeho dôchodku. Samozrejme, aby si na dobrý dôchodok nasporil, musí sporiť istý čas, teda je, predpokladajme, výhodný pre mladších a odborníci vyrátali, že je výhodný najmä pre ľudí, ktorí majú do dôchodku najmenej 20 rokov.
Fakt druhý. V dôchodkovej politike išlo o zásadnú zmenu. Ako sa uvádza, odhliadnuc od polemiky, ktorý systém je lepší, musíme riešiť, čo s prechodným obdobím, keď sa časť dôchodkov musí vyplácať podľa starého on-line systému, ale časť prostriedkov ide na osobné účty občanov. Logika veci hovorí, že ak príspevky do prvého piliera nestačia v prechodnom období, musí byť zavedený prechodný režim, a to taký, aby aj súčasní dôchodcovia i tí, ktorí budú odchádzať do dôchodku najbližších asi 20 rokov, mali v Sociálnej poisťovni dostatok zdrojov na svoje dôchodky.
Fakt tretí. Podľa v súčasnosti platného zákona v minulom roku chýbalo v rozpočte Sociálnej poisťovne v dôsledku jeho zavedenia viac ako 20 miliárd korún a rovnaká, možno čiastočne vyššia či nižšia suma bude chýbať i nasledujúce roky, až kým sa nezačnú vyplácať dôchodky po novom, čo bude o 20 -- 25 rokov.
Toto sú fakty. Ako túto dilemu riešiť? Zatiaľ odpoveď nedal ani premiér, ani vláda, a verejnosť by iste rada poznala odpoveď na túto otázku aj od tých, ktorí zákon schválili a dnes sú odporcami jeho akejkoľvek zmeny. Riešenie má však okrem vecného aj morálny rozmer, na ktorý sa vedome či nevedome zabúda.
Ak sa delenie odvodov na jednotlivé kôpky zmení, určite to bude mať dosah na výnosy z druhého piliera. Môže to však priniesť i perspektívne vyšší celkový dôchodok. To sme však už vo sfére špekulácií. Morálny rozmer je v tom, že niekto sa musí o dnešných dôchodcov postarať.
Je otázne, či by súčasná mladá generácia posielala všetky prostriedky, ktoré odvádza na dôchodkové poistenie, na svoj osobný účet, keby na to mala zákonnú možnosť. Prečo sa jej teda niekto snaží vsugerovať, že súčasné delenie do fondov je práve to spravodlivé? Aj mladí si uvedomujú, že všetko okolo je výsledkom práce minulých generácií a toho, že svoje statky neprejedali, ale z troch grošov jeden odkladali práve pre svojich nasledovníkov. A teda, že teraz musia oni jedným z troch grošov prispieť pre dôstojný život dosluhujúcej generácie. Imaginárny štát to za nich neurobí.
Michal Borguľa, Združenie ekonómov SPOS