O globálnych ambíciách rastu ruského plynárensko-ropného obra Gazpromu sa hovorí už dávnejšie. Postup, aký si vedenie tejto štátom kontrolovanej spoločnosti zvolilo pri expanzii v Európskej únii, sa rysuje čoraz zreteľnejšie. Novou ukážkou je vstup Gazpromu na britský plynárenský trh. Veľká Británia sa donedávna hrdila určitou imunitou pred rizikami priveľkej závislosti od ruských energonosičov. Briti podliehali sebauspokojeniu, že majú vlastné náleziská ropy v Severnom mori a že priaznivejšie postavenie v západnej Európe mali v tomto ohľade iba Nóri. Zásoby v Severnom mori však neboli bezodné. Ich stenčovanie tak núti pyšný Albión dovážať čoraz viac ropy a zemného plynu. Londýn sa pri zásobovaní ostrovnej monarchie zemným plynom musí viac ako predtým obracať na ruských exportérov a na monopolného vývozcu Gazprom. Túžobne tiež obracajú oči na africký kontinent, kde však narážajú na amerických a najmä čoraz sebavedomejších čínskych konkurentov. Bez perspektív nezostáva ani kaspický a stredoázijský región, ale preprava plynu odtiaľ je náročná, drahá a vojensko-politicky riziková.
Britským štátnikom nezostáva nič iné, ako prehltnúť trpkú pilulku, vyčariť úsmev na perách a akceptovať Gazprom a jeho kremeľských patrónov ako dôležitých partnerov. Suverénny Gazprom si je toho vedomý. "Zásadovosť a rovnaký meter musí platiť pre všetkých", tvrdí Gazprom a požaduje, aby mu protrhovo principiálni Angličania nekládli politické a iné umelé prekážky v úsilí o vstup na britský trh so zemným plynom a s ropou. Gazprom sa totiž chce podieľať ako distribútor plynu na všetkých národných trhoch v Európe. To vzbudzuje obavy v európskych metropolách i v bruselských centrálach EÚ, pričom Moskva podotýka, že z rýdzo ekonomického hľadiska je všetko v poriadku. Ruské firmy a ich dcérske spoločnosti predsa majú nárok na akvizície na európskom trhu, a to im nemôže žiadna národná vláda uprieť. Musela by to urobiť z dôvodu ohrozenia národnej bezpečnosti, verejného zdravia, alebo podobného dramatického dôvodu. Žiadne také však neexistujú, aspoň nie oficiálne.
Gazpromu tak nič nebránilo pokúsiť sa pred dvoma mesiacmi v Spojenom kráľovstve o akvizíciu plynárenskej distribučnej spoločnosti Centrica a najnovšie firmy Pennine Natural Gas. Premiér Tony Blair so zdvihnutou hlavou odmieta politizovanie akvizícií britských firiem zahraničnými subjektmi. Minister hospodárstva Gordon Brown sa nespokojne mračí nad vyloďovaním sa Gazpromu na britských brehoch, ale tiež zavrhuje ochranný princíp tzv. hospodárskeho patriotizmu na francúzsky spôsob.
Gazprom sa netají zámerom dosiahnuť 20-percentné zastúpenie na britskom plynárenskom trhu. Nemusí sa to síce javiť ako vysoký podiel, ale ak by Gazprom časom dosahoval podobné percentá v mnohých, ba všetkých európskych štátoch, nastal by synergický efekt vplyvu korporácie globálneho rozsahu riadenej z jediného mocenského centra.
StoryEditor