Globálny konsenzus proti terorizmu

Ak sa teraz spomenie Organizácia Spojených národov, prvá reakcia sa zrejme bude týkať škandálu okolo Programu ropa za potraviny a toho, ako škandál ovplyvní schopnosť generálneho tajomníka Kofiho Annana organizáciu viesť počas zostávajúceho roka a pol jeho pobytu v úrade.
V OSN sa odohráva oveľa viac ako len vyšetrovanie. "Na spadnutie" je reforma -- sčasti kvôli škandálu, ale rovnako pre neschopnosť OSN účinne riešiť vážne problémy od Rwandy a Kosova, až po Irak, a najnovšie Sudán. Aj najhorlivejší zástancovia OSN si teraz uvedomujú, že ak má organizácia významne prispieť k medzinárodnému mieru a bezpečnosti, zmena je nevyhnutná.
Časť diskusií o reforme sa týka zloženia Rady bezpečnosti OSN. Tento orgán OSN je stelesnením toho, ako si spojenci z druhej svetovej vojny predstavovali povojnový svet a spôsob jeho riadenia. Len tak možno vysvetliť, prečo dostalo značne vysilené Francúzsko stále členstvo v rade a prečo sa zabudlo na Nemecko, Japonsko a vtedy ešte britskú kolóniu Indiu.
Obhajovať súčasné zloženie Rady bezpečnosti nemožno, o nutnosti reformy niet pochybností. Navrhnúť konkrétny prístup, ktorý získa širokú medzinárodnú podporu, bude však veľmi ťažké.
Veľká Británia a Francúzsko budú vzdorovať návrhu, aby svoje členstvo v Rade bezpečnosti vymenili za jediné kreslo EÚ. Udelenie stáleho členstva Nemecku by jatrilo problém relatívnej nadreprezentácie Európy. Pakistan by protestoval proti prizvaniu Indie, Argentína, Čile a Mexiko proti prizvaniu Brazílie; Nigéria proti stálemu členstvu Južnej Afriky (a naopak). Niekoľko krajín, okrem iného Čína, Indonézia a Južná Kórea, by mohlo vystúpiť proti vytvoreniu permanentného kresla pre Japonsko.
Rekonštrukcia Rady bezpečnosti si vyžiada množstvo času a úsilia. Než sa uskutoční, treba ešte veľa vykonať. Plodnou cestou by bolo konať v súlade s odporúčaniami Výboru na vysokej úrovni, ktoré schválil Annan. Konkrétne ide o to, aby všetky členské štáty OSN verejne vystúpili s vyhlásením, že v dnešnom svete terorizmus nemá miesto.
Medzinárodné spoločenstvo už veľmi dlho toleruje zámerné zabíjanie civilistov a ľudí, ktorí sa nezúčastňujú na bojoch, neštátnymi subjektmi z politických dôvodov s odôvodnením, že niekedy je niekto "podľa jedných terorista, podľa iných bojovník za slobodu".
Historici si môžu dovoliť luxus diskusií nad tým, či sa dal terorizmus za určitých okolností v dejinách ospravedlniť. My však nie. Moderný terorizmus je príliš zhubný, aby sme ho mohli tolerovať, nieto ešte podporovať.
Zbrane hromadného ničenia -- jadrové, biologické a chemické -- zodpovedajú svojmu názvu a ich použitie nemôže ospravedlniť žiadny dôvod. Navyše, v roku 2001 teroristické útoky na Ameriku dokázali, že zbraňami hromadného ničenia sa môžu stať všedné nástroje, ako nôž na rozrezávanie škatúľ, ak útočník s ich pomocou využije slabosti moderného, globalizovaného života.
Terorizmus je neospravedlniteľný aj preto, že už existujú politické spôsoby presadzovania politických cieľov. Palestínčania môžu o svojom budúcom vzťahu k Izraelu rokovať a spoľahnúť sa na pomoc zo strany Ameriky, Ruska, Európy aj OSN. Iračania si zvolili svojich vlastných zástupcov a čoskoro si prijmú ústavu. Nikto, kto presadzuje rozumné ciele a je ochotný pristúpiť na kompromis, nemôže tvrdiť, že jedinou voľbou, ktorá zostáva jemu, alebo jeho skupine, je terorizmus.
Svet už proti terorizmu podnikol niektoré významné kroky. Dvanásť medzinárodných dohôd a množstvo rezolúcií OSN zaväzuje vlády, aby odporovali preberaniu rukojemníkov, unášaniu civilných lietadiel, a všeobecnejšie terorizmu.
Podobne platí, že mandát Pracovnej skupiny pre finančnú činnosť (FAFT), vytvorenej v roku 1989 na bránenie praniu peňazí, sa rozšíril a zameral sa najmä na potláčanie financovania terorizmu. Rezolúcia č. 1373 Rady bezpečnosti OSN, ktorú prijali po útokoch z 11. septembra, vyzýva štáty, aby neposkytovali teroristom útočisko, odovzdali spravodlivosti každého, kto má nejaké väzby na terorizmus, zabraňovali náboru nových členov do teroristických skupín, blokovali snahu teroristov získať zbrane a spolupracovali s ďalšími vládami a medzinárodnými organizáciami pri sledovaní podozrivých osôb a skupín a posilňovaní bezpečnosti.
Na zaplnenie medzery, ktorá by vládam umožnila rozhodovať sa, čo predstavuje terorizmus a čo nie, chýba trinásta dohoda. Je potrebné dohodnúť sa, že zámerné zabíjanie civilistov a ľudí nezúčastnených na bojoch nie je prijateľné a že ten, kto dohodu poruší alebo jej porušovanie podporuje, musí byť potrestaný.
Taká dohoda, samozrejme, nezabráni budúcim teroristickým činom. Ide však o idey. Terorizmus treba zbaviť legitimity, ako sa to stalo v prípade otroctva. Až sa to uskutoční, vlády aj jednotlivci si dobre rozmyslia, či sa budú na terorizme podieľať. Malo by to tiež zosilniť podporu medzinárodných opatrení proti tým, ktorí navzdory medzinárodnému úsiliu teroristické činy páchajú.
Už v ranom veku nám vštepujú, že cieľ nemôže svätiť prostriedky. Je načase tento princíp uplatniť v praxi, skôr, ako príde o život množstvo ďalších nevinných obetí.
Richard N. Haass je predseda americkej Rady pre zahraničné vzťahy. Vychádza jeho kniha Príležitosť s podtitulom Okamih, keď Amerika môže zmeniť beh dejín (The Opportunity: America's Moment to Alter History's Course).
Copyright: Project Syndicate, 2005.
www.project-syndicate.org