Vstupom do 21. storočia, keď sa otázky rozvojovej spolupráce dostávajú značne do popredia,
OSN vyvíja čoraz väčšie úsilie v oblasti pomoci a vytvárania spolupráce rozvinutých krajín s
rozvojovými krajinami, ktoré prežívajú veľkú chudobu. Za chudobu v rozvojovom svete sú
zodpovedné hlavne bohaté a vysoko rozvinuté krajiny.
Podľa aktuálnych odhadov v rozvojových krajinách približne 35 percent ľudí stále žije v extrémnej
chudobe. Za menej než 1 dolár žije viac ako 1,2 miliardy ľudí a ďalšie 2 miliardy ľudí žijú za menej
než 2 doláre na deň. Najbohatšia pätina obyvateľstva sveta dostáva 85 percent svetových príjmov,
kým najchudobnejšia len 1,4 percenta a vo vyspelých krajinách sveta žije len 20 percent
obyvateľstva. Viac ako šestina ľudstva nemá prístup k pitnej vode a približne rovnaký počet je bez
domova alebo len s nedostatočným prístreším. Nerovnosť pohlaví je pretrvávajúcim javom, napr.
medzi negramotnými je o 60 percent viac žien než mužov.
Problémy rozvojových krajín vyplývajú z chronického nedostatku potravín a hladu, explozívneho rastu populácie, nízkej produktivity, negramotnosti, vysokej detskej úmrtnosti, šírenia chorôb a ozbrojených konfliktov.
EÚ má na medzinárodnej scéne a v rámci spoločenstva darcov rozvojovej pomoci jedinečné postavenie. Je najväčším svetovým darcom, keďže v celosvetovom meradle poskytuje viac ako polovicu rozvojovej pomoci. Samotná Európska komisia ( EK) spravuje približne 11 percent celosvetových prostriedkov vynaložených na rozvojovú pomoc. EÚ poskytla v roku 2005 pomoc viac ako 160 rozvojovým krajinám vo výške 6,2 mld. USD a za rok 2006 by mala dosiahnuť úroveň 6,7 mld.
Hlavné smerovanie pomoci rozvojovým krajinám je nasledujúce: zvýšiť objem a dosiahnuť 0,7 percenta podielu na HDP do 2015 (0,56 do 2010), zlepšiť ich prístup na európsky trh, odpustiť dlhy,
prioritne sa zamerať na Afriku a sledovavať efektívnosť a účinnosť rozvojovej pomoci.
EK prispieva najviac zadlženým krajinám napr. formou príspevku do trustového fondu
(1,6 mld. eur v roku 2005) a zároveň v tom istom roku poskytla 680 mil. eur do Európskej
investičnej banky na odpustenie dlhov. EK sa snaží pomáhať tretím krajinám tak, aby nezvyšovala
ich zadlženie, a preto sa najviac sústreďuje na poskytovanie grantov a rizikového kapitálu. V roku
2005 sa vytvorila nová európska rozvojová stratégia, ktorá vyžaduje užšie zapojenie
všetkých, najmä nových, členských krajín EÚ.
V roku 2005 Slovensko prispelo celkovou sumou 1, 740 mld. Sk (čo je 0,12 percenta z HDP) a z
toho tvorilo odpustenie dlhov 527 mil. Sk. Cieľom na rok 2010 je takmer zdvojnásobenie sumy z
roku 2005 (3,2 mld. Sk -- 0,17 percenta HDP) a v roku 2015 by to malo byť 0,33 percenta HDP.
Problematika rozvojovej pomoci je o to dôležitejšia, že Slovensko sa nedávno stalo súčasťou klubu bohatých a vyspelých krajín -- OECD -- a v roku 2004 členom EÚ, čo ho zaväzuje pristupovať aktívne k rozvojovej spolupráci. Slovensko musí realizovať rozvojovú spoluprácu v kontexte s pravidlami a odporúčaniami OECD, OSN a EÚ.
Valéria Zolcerová, Ekonomická univerzita, Bratislava, autorka je doktorandkou EU Bratislava